Na svitaní beriem deku z hojdacieho koníka, šťastie s každým zahojdaním z dosahu mi uniká. Pri svetle sviečok, s rukami na kolíske, niečo je vzdialené, niečo veľmi blízke. Po dlhých nociach, zmáčaných slzami, smútok v nás zostal a smiech je za nami. K zemi ma ťahajú okovy z otázok, na stene pohol sa maličký obrázok. Stojím tu bezradná, s prikrývkou v náručí, osud nás okradol, bolesť nás umučí. Ak sme si súdení, teraz pri mne stoj, už nie je na Zemi malý anjel tvoj. Na svitaní beriem deku z hojdacieho koníka, a s posledným zahojdaním niečo krásne zaniká...                         Dávidko náš, srdiečko naše, všetkým nám veľmi chýbaš, stále na Teba myslíme. S veľkou láskou na Teba spomína maminka, ocko a malý braček Denisko