| Titel |
Autor |
Datum |
|
|
Iva
|
27.02.2004 19:26:53 |
   |
RE: Kubíčku,moc mi chybíš
|
|
anjeliky
|
01.03.2004 15:27:11 |
|
|
Martina H.
|
27.02.2004 20:55:37 |
|
Titel : RE: Kubíčku,moc mi chybíš
|
Autor: anjeliky
()
Datum: 01.03.2004 15:27:11
Mila Iva,
uz na inom mieste som pisala o pohrebe nasej Milinky. Nase dievcatko zomrelo na konci 35 tyzdna tehotenstva z dovodu uzla na pupocnej snure a narodila sa nam mrtva. Dlho sme sa nevedeli s tym sokom vyrovnat. S tym nikto nepocital. Na pohrebe sme mali stastie, ze nam nasu Milinku pochovaval sice mlady, ale mudry kaplan. Obrad trval do 15 min. a ja som odtial odchadzala ina.
Odkedy mi lekari oznamili, ze Milinka zomrela, mala som pocit tupej bolesti. Absolutnej beznadeje. Takej, ze nic ma nazaujima, nic ma uz nebude tesit, proste zial, ze som mala fyzicky pocit, ze mi pukne srdce.
Mlady kaplan nam hovoril, ze Milinka je anjel a jej ulohou je stat pri nas, davat na nas pozor a mame stastie, ze ju mame. Ze Pan vedel, preco nam dava anjela. Na zaver obradu ma pohladil po lici. Cely ten obrad bol taky emocionalne silny, ze sa to neda napisat. Z obradu som odchadzala s tym, ze som TO pochopila.
Radost po umrti blizkeho prichadza velmi pozvolna. Ked ti je smutno, plac. Kubickove veci si odloz spred oci a zi pre svoje dalsie deti. Navzajom sa potrebujete.
Drzim ti palce.
Danka
|
|
|
|
|
