|
Titel : RE: co bude s dietatkom
|
Autor: Denisa
()
Datum: 11.08.2004 10:56:35
Danka, úplne chápem tvoje riadky, viem, že sa nechceš obzerať a "vracať" k tomu tragickému a tak ťažkému, ale ako som Ti už písala, choď malými krokmi vpred. Ono sa nedá vymazať zo života skutočnosť, že ste stratili synčeka a nebude sa to dať vymazať ani po rokoch, čo prejdu. čo sa stalo sa už žiaľ neodstane a jednoducho patrí k vašej spoločnej životnej skúsenosti. Preto Danka zváž svoje konanie tak, aby ťa po čase nič nemrzelo, konaj z h?bky svojho srdca, konaj tak ako Ti práve sily stačia....
Z osobnej skúsenosti Ti môžem napísať, že je veľmi dobre, keby ste s manželom našli silu a spoločne sa rozlúčili s vašim synčekom, poprípade spoznali jeho podobu a uchovali si naň pár spomienok. Viem, že teraz po tých spomienkach netúžiš a chceš akoby "utiecť" preč z toho tak trýznivo ťažkého, ale tu niet Danka úteku.... (ako som písala, čo sa stalo sa neodstane..) Pre mňa bola rozlúčka s dcérkou tiež neúnosne ťažká, ale teraz som šťastná, že mi bola umožnená, a že som sa s dcérkou s úctou a veľkou láskou v srdci mohla rozlúčiť (pohladiť, daj jej moje zbohom...). Teraz ma hreje jednoducho pri srdci, že som urobila všetko, čo som v danom okamihu len mohla.
Poslednú rozlúčku (pohreb) môžte s manželom urobiť samozrejme len vo dvojici, v tichosti sami dvaja, rodina sa pri tom vôbec nemusí zúčastniť. Je to vaše osobné rozhodnutie, ktoré je veľmi dôležité najmä pre vás dvoch (a nie pre rodinu) a pre váš ďalší spoločný život.
Zo srdca pozdravuje
Denisa
P.S. Ak nechceš prenechať synčeka "štátu", neurob tak, hlavne keď to už teraz tak cítiš, táto výčitka by ťa mohla prenasledovať celý život. Keď si neželáš hrobček, sú napr. iné možnosti rozlúčky, ako je spopolnenie a roztrúsenie popolčeka na miesto, ktoré veľmi miluješ.... Proste počúvaj na svoje srdce Danka a hlavne nemaj strach, urob z danej ťažkej situácie to najlepšie, aby si mala vždy i v budúcnosti pocit akoby uspokojenia, že si urobila to najlepšie ako si len mohla ....
|
|
|
