|
Titel : môj druhý anjelik
|
Autor: Silvia
()
Datum: 08.08.2006 13:36:13
Cakali sme dvojvajecne dvojicky.vsetko bolo v poriadku az v 7.tt som zacala krvacat a jedno babo odislo.Nastastie tomu druhemu sa vodilo, aj vodi dobre. Hovorili mi ze jednoducho to silnejsie prezilo, vraj to sa stava a ze som este natom dobre, horsie by bolo keby sa narodilo mrtve.Viem, je to pravda,ale skutocne taketo "povzbudenie" som necakala.Teraz ma nasa dcerka 9. mes. a ja nemozem zabudnut.S nikym sa neviem o tom porozpravat, dusim to v sebe. Nik mi nerozumie.Stale sa mi o nom sniva.Predstavujem si akoby dnes vyzeralo na koho by sa viac podobalo. Stale rozmyslam co som urobila zle.Preco nemohli byt dve? Svagrina caka babo a na mna to dolahlo este viac. Velmi sa tesim a sijem mu vybavicku akoby bolo moje.Zacinam si vsimat ze sa nan upinam, snazim si nahradit Lauriku.Tak by sa volala. Neviem ci to bolo dievcatko ale ja citim ze bolo.Kazdy sa pyta co, kedy druhe babo? Ale ja mam strach ze zase nieco nevide a to by som uz nezniesla. Vlastne ani neviem ako by sme ho splodili. S manzelom sa nedokazem ani milovat, stale si to vicitam a mam strach ze otehotniem aj napriek tomu ze beriem HAK.Milujem svoju dcerku je to moje slniecko a sme na seba velmi viazane. Dakujem Bohu ze aspon ju mi tu nechal aby nam robila radost zo zivota.
|
|
|
