|
Titel : RE: strach
|
Autor: Mirka
()
Datum: 06.06.2007 09:32:29
Jitka.
Je prirodzené, že každá mamička má strach, keď jej dieťa ochorie. Ja som v neústalom strachu. Do januára bolo všetko super. Mám 5 ročnú slečnu a vdecembri sa nám narodil synček. čo viac mi mohlo ku šťastiu chýbať? A potom to prišlo. Ochorela nám dcérka, zo začiatku to vyzeralo na bežnú chrípku. Ale... Prekonali sme mnoho strachu, bolesti a plaču. Malej sa znenazdania poriadne zväčšili lymfatické uzliny... Neveštiloto nič dobré. Robili jej rôzne vyšetrenia. Všetko vyšlo našťastie neg., alenajhoršie, že nevieme z čoho to mala. Ostali nám trvalé následky. Skrátený sval na krku a šťažená ohybnosť krku... Stále chodíme po lekároch a dennne musíme cvičiť min. 3x. No a aby toho nebolo málo, na začiatku keď ocohrela dcérka, tak nám nám prišli výsledky krvi z pôrodnice... A zistilo sa, že naše bábätko, náš maličký synček je tiež chorý. Je to choroba na celý život. A tak beháme po lekároch aj s ním.
Našťastie to zvládame celkom dobre. Ale vždy mám strach, čo mi ulekára povedia...
Takže v strachu budem žiť asi až do svojej smrti. Ale moje detičky za to stoja. A preto sa tešíme z každého naplno prežitého dňa. A snažím sa myslieť pozitívne a najkrajším darom je bezzubý úsmev synčeka a štebot našej slečny. Teš sa zo svojho Dávidka a spomínaj na svoju dcérku.
Musí to byť naozaj ťažké prežiť smrť svojho milovaného diaťatka... Ale je zase veľa maminiek,ktoré nemajú možnosť za celý život pocítiť prvé pohyby svojho bábätka a držaťho v náručí. Buďme vďačné, že my tú možnosť stále máme.
Prajem ti všetko šťastie sveta a nech sa vám darí. Mirka
|
|
|
