|
Titel : prázdno v duši
|
Autor: Monika
()
Datum: 30.10.2007 14:19:45
Ahoj volám sa Monika a som v dosť smutnej situácii. náš príbeh sa začal v januári ked som zistila že som tehotná a ver mi bola som ten najšťastnejší človek na svete. pôrod mi vychádzal presne na 13. 10 to jest dva týždne dozadu. všetko bolo úžasné všetko prebiehalo bez najmenších komplikácií a predsa všetko tak úžasné nebolo. 13.10,07 presne o 13.51 sa mi narodila dcérka ktorej som dala meno Yasemin Carolina v tom momente som bola najšťastnejší človek na svete, to šťastie však netrvalo dlho a o pár dní sa lekárom nezdalo niečo na srdiečku. v tom momente sa mi zrútil celý svet cítila som strašný strach. 18.10 miesto mi moje male dievčatko zobrali na echo v Bojniciach kde som aj rodila a diagnóza sa potvrdila mala komplexnú srdcovú vadu to som si však myslela že nás zoperujú a budeme sa tešiť zo života spolu, mýlila som sa.18.10 miesto toho aby sme šli domov rýchlovkou previezli na detsé kardiocentrum v BA a v tom momente sme začali bojovať, museli sme čakať do pondelka aby nás riešili zatiaľ sme mali všetky vyšetrenia dobré čo mi dávalo veľkú nádej bola som pri malej stále kupala si ju perbaľovala a krmila jedným slovom ešte stále som sa bola šťastná aj v tejto situácii. v pondelok mi povedali že musia malej v utorik ráno v plnej narkóze urobiť katetrizáciu aby zistili presne prietok krvi v srdiečku. v utorik ráno som si ju tam aj s lekárom zaniesla a kázali mi sa s nou rozlúčiť, neviem ti opísať ten pocit tie veľké očká na mňa vyvaľovala a ja som mala od nej odísť dala som jej pusu krížik na čelo a s maolu dušičkou som odišla ešte som počula jej plač keď mi ju vyzliekali. netušila som že plakať ju počujem naposledy. po dvoch hodinách mi ju doviezli opäť na jisku,ale moje dievčatko sa viac už neprebralo. len hádzala támi malými ručičkami a lekár povedal že už sa prebúdza nestalo sa tak ten môj chrústik nemohol dychať zavolala som lekára ten ju hneď previezol na rap to je pooperačné a zase mi kázali len čakať to bolo cca 14 hodín ked sa mi 3 hodiny nik neozýval šla som sa informovať sama, ale lekár mi povedal že nomôžem isť za ňou a povedal že mám čakať tak som čakala priamo tam a čakala. našťastie prišla moja sestra a manžel. asi okolo 20 hodiny vybehla odtiaľ sestrička a kričala rýchlo ide sa otvárať hrudník, vedela som že to mojej malej žabičke dali jej na srdiečko elektródy aby jej mohli z vonka stymulovať srdiečko po tejto operácii nasledovala dalšia asi o hodinu neviem ti opísať čo som prežívala. sedeli sme tam do 2 rána až kým nedkončili a mohli sme ju na chvíľu vidieť. to už mala moja žabka otvorený hrudníček ak by nastali komplikácie aby ju nemuseli stále rezať. a potom to už šlo dole vodou začali je zlýhavať orgány ale ona bola tak statočná a veľmi bojovala. stále som jej do uška hovorila bojuj žabka bojuj a ona skutočne bojovala už nemali pre ňu liek všetko vyčerpali a zostali už len lieky na oživovanie keď jej 25.10 začal padať tlak a srdiečko prestávalo byť tak som jej do toho malého uška stále vravela nech ma tu nenechá samu že ju veľmi ľúbim a potrebujem ju. v tom momente sa jej choré srdiečko spamätalo a začalo byť,ale ked sa tak stalo asi 3x pochopila som , že nemôžem byť taká egoistická a držať tu môjho anjelika aj za cenu ak ona chce. bola celá dopichaná naliata vodou bolo to veľké utrpenie, ked jej opäť začal padať tlak nabrala som veľa síl a do uška jej povedala kuriatko moje ak ťa niečo bolí choď maminka sa na teba nenahnevá a nech ide keď chce, nech ide rovno za starkým ten ju tam bude čakať a ona mi skutočne odišla potrebovala len môj súhlas aby mohla ísť. bolo to veľmi veľmi ťažké pustiť ju ale musela som to urobiť. to moje kuriatko mi na 12 dní vniesla do života slnko teraz je v ňom strašná tma a prázdno neviem kedy bude lepšie. zajtra ma čaká najhorší deň v mojom živote idem si pochovať mojú dcerku.
|
|
|
