|
Titel : RE: anjelik Davidko
|
Autor: andrea
()
Datum: 08.08.2008 20:50:00
clovek by sa aj rozkrajal, len aby ta bolest pominula, aby mu dietatko vratili.. nas Davidko bol taky zivy, stale v brusku kopkal a mrvil sa, tak som ho volala nasa mala mrvenicka :-) citila som pohyby uz od 17. tt, ako viacrodicka, hoc to bolo nase prve babetko. vzdy,ked som sa mu prihovorila a hladkala brusko, hned sa ozval. ale ked dal ruku na brusko ocino a chcel tiez citit kopkanie, Davidko bol zrazu tichucko ako muska. tak ho tatino volal partizan :-) no potom si zvykol aj na tatinka a uz ho veselo kopkal. no v 29. tt zrazu prestal kopkat. nezdalo sa mi to, ale myslela som, ze jednoducho spinka a oddychuje. ved sa pise, ze v poslednych mesiacoch sa dietatko menej hybe, bo ma menej miesta. no pak sa mi to uz nezdalo, sli sme do nemocnice a tam nenasli akciu srdiecka... ten sok a bolest...hoc som to tusila,nechcela som tomu verit. no sono potvrdilo moje najhorsie obavy. tak mi vyvolali pôrod a bambik sa narodil. ani mi ho neukazali, len manzel ho videl, cely cas bol pri mne, co mi uzasne pomohlo a dakujem mu za to, aky je skvely a ako ma drzi nad vodou. vraj bol nadherny, ja viem, ze bol, len som chcela vidiet jeho tvaricku, chytit jeho rucicku, rozlucit sa. ale hned ho odniesli prec. tak si uz len predstavujem, ako asi vyzeral. bol uz tak veľky - 2410 g a 42 cm, hotove krasne babetko. uz ho len stisnut v naruci. ale osud to chcel inak...a ja s tym musim zit.
dakujem, ze to môzem niekomu napisat a ze ma chapete. moc to pomaha.
adrika, a co tvoja dcerka? co sa stalo? ak chces napis. aj evika, este raz vas obe pozvravujem. a vsetky maminky, ktore poznaju rovnaku bolest.
|
|
|
