|
Titel : Aj ja mám anjelikov v nebi
|
Autor: Eva
()
Datum: 19.10.2008 18:36:58
Dnes som objavila na internete Vašu schránku a potešilo ma to. Ja som podobný osud prežívala pred viac ako 30. rokmi, ale chýbal mi niekto, kto by ma pochopil. Aj keď som veľkú oporu mala u manžela aj najbližšej rodiny. Horšie to bolo s okolím.
Brali sme sa v roku 1977. Rok po svadbe sme čakali prírastok do rodiny. No pôrod prišiel skoro. V 7. mesiaci nastali pôrodné bolesti a po niekoľkých hodinách sa narodil náš syn Dušanko, vážil 1,60 kg, ale žil len 6 hodín. Ja som bola na sedatívach, keď prišla za mnou sestrička pre OP a chcela vedieť meno dieťaťa na vystavenie úmrtného listu. Bol to šok. Žiadny lekár ani psychológ. Manžel s mojimi rodičmi synčeka pochovali, ja som bola ešte v nemocnici.
ažko som sa dostávala z tejto straty, ale človek bol mladý a o niekoľko mesiacov som znovu bola tehotná. Lekári mi to dokonca schvaľovali, že to bude pre mňa lepšie. Už som bola na rizikovovm tehotenstve a skoro nič som nerobila, len aby sa nič zlé nestalo. Ale stalo sa. Znovu predčasný pôrod v 7 mesiaci, teraz sa narodila dcérka Janka a žila 4 hodiny. Všetko sa znovu zopakovalo. Zase som sa to dozvedela len od sestričky. To už bolo na mňa priveľa. Nevnímala som život okolo seba, nejedla som, nič som necítila len obrovskú bolesť v srdci a smútok. Bola som v ťažkej depresii odkázaná sama na seba a svojích blízkych. Zmenili sme bydlisko. Dedina vie byť krutá, aj keď to možno nemyslia ľudie zle. Keď som sa vrátila znovu do práce, kolegyňa mi doniesla adresu nemocnice z Prahy, aby som to tam skúsila.
Skúsila som. Celé nasledujúce tehotenstvo som ležala v Prahe a 29.8.1980 sa nám narodil zdravý a nádherný syn Marek. Domov sme leteli na 5. deň po pôrode. Boli sme nesmierne šťastní. O rok sa nám narodila zdravá dcéra Evka.
To sú moje vymodlené deti, o ktoré som prosila Pána Boha po nociach, keď som plakávala do vankúša.
Dnes sú deti dospelé a dcéra nás pred 2 rokmi obdarovala nádhernou vnučkou a okolo Vianoc by sa nám malo narodiť druhé vnúča.
Rada som sa podelila so svojími skúsenosťami možno niekomu pomôžu. Treba veriť. Ja som trpezlivo v Prahe čakala, ďaleko od domova, som z východného Slovenska a bola som presvedčená, že sa môžem spoľahnúť na tamojších lekárov.
Verila som im aj Pánu Bohu, že ma vypočuje a že dvaja anjelici mu odo mňa stačia.
Všetkým zúfalým matkám prajem veľa trpezlivosti, lásky a šťastia v živote, aby sa tiež dočkali vytúžených detí.
S pozdravom Eva
|
|
|
