|
Titel : RE: dva potraty
|
Autor: Eska
()
Datum: 07.01.2009 08:56:34
ahoj Katka viem co citis tiez sme uz dvakrat prisli o babatko behom roka(6tt. a druhe 17tt.). Zial tiez nevieme co je vo veci a kde je pes zakopany uz sme absovlovali aj rozne vysetrenia. Genetika je ok, aj cytogenetika nejake odchylky nezaznamenala este ma dnes cakaju vysledky z hematologie ale zatial pricina neexistuje. Tiez som sa citila tak ze s nikym nic nemat ziadnych ludi nestretavat, pohlad na tehotnu zenu vo mne vyvolaval priserne pocity a preplakala som aj s manzelom vela hodin a dni. Teraz sme momentalne cca 4 mesiac od poslednej straty a kyre a pomaly sa to to zlepsilo cas vela ran trosku zmierni a aj ked ta to stale bude vo vnutri zozierat a budes na tu stratu casto mysliet nastastie to nie je tak intenzivne ako na zaciatku. Jedine co ti mozem poradit je netlac to v sebe a hlavne pred manzelom nehraj silacku ak mas potrebu plakat alebo sa s tym podelit na to sme tu vsetky na anjelikoch pre teba pomaha to aj mne to velmi pomohlo porozpravat sa o tom s ludmi ktori zazili to iste ini ta nedokazu pochopit. Aspon teda ja to tak citim. A s manzelom ste v tom predsa spolu tak by mal vediet ako sa citis. Odporucam ti chod za gyne nech Vas poslu na vsetky mozne aj nemozne vysetrenia a ak nejaka pricina existuje tak ju treba odhalit a liecit. A ked nie tak sa iba modlit k Panu Bohu zmenit styl zivota, viac sa zaoberat duchovnymi vecami a verit ze sa to raz podari. Zial teraz je tychto pripadov velmi vela a dokonca uz aj samotni lekari sa vyjadruju ze uz pomaly je zazrak ak zena otehotnie bez problemov a aj to dietatko na prvykrat donosi. Mozno je to zivot. prostredim, mozno zivotnym stylom plnym stresu ale to su veci do ktorych radikalne sami zasiahnut nedokazeme. Drzim ti v kazdkom pripade palce nech to nakoniec vyjde a aj vy sa dockate zdraveho babatka. Chce to len trosku cas a az sa na to budes po vsetkych strankach citit tak zacnite pracovat nanovo. Ak chces kludne napis aj na beranova@szp.sk
Katka22 napisal/a:
-------------------------------
ahojte,neviem,ci mi to pomoze sa s toho dostat ak to tu napisem,ale verím,ze troska urcite ano.Prvy krat som otehotnela tyzden pred svadbou,no v 5 tt som zacala krvacat,nebola som ani na vycisteni,lebo vsetko som vykrvacala.Asi 2 mesiace po potrate som zistila,ze som zasa tehotna,pri navsteve gynekologa,som bola v 6 tt,vsetko sa zdalo byt v poriadku,bola som stastna,ja aj manzel,ale pri dalsej navsteve sa nase stastie pominulo,musela som ist na vycistenie,pretoze dieta sa prestalo vyvyjat,vsetku vinu som hadzala na seba,chcela som zomriet,bola a navzdy bude tato chvila mojim trapenim,niektorí z vas si povedia,ved to bol len 2 mesiac,ale bola to obrovska bolest.Bojim sa ze uz nikdy neotehotniem a ak aj ano,tak to malicke nedonosim.Kazdy den na to myslim a dusim to v sebe,pred manzelom sa citim oki ale nieje to tak.Co mam robit???MILUJEM DETICKY JE TO TO NAJKRAJSIE CO ZDOBI TENTO SVET A JA K TOMU STASTIU POTREBUJEM TAK VELA mam chut sa niekde stratit a od kazdeho odist vzdy pri pomysleni na nenarodene dietatko.
|
|
|
