|
Titel : RE: Anjelik LUKÁŠKO
|
Autor: Januša
()
Datum: 28.06.2009 11:28:04
Milá Ivetka, veľmi plačem pri čítaní Tvojho príbehu. Pretože som vrátila dva roky dozadu, keď sa presne to isté stalo mne. Tiež som bola v piatok na poradni a všetko bolo v poriadku, ešte mi aj sono robili. No a v sobotu som prestala cítiť pohyby. Upachali sa mi cievy na placente. Tiež som sa veľmi obviňovala, no lekár mi to vysvetlil, že to jednoducho nebola moja chyba. Vraj je to ako keď človek dostane infarkt. To sa tiež upcha cieva, no a niekto sa z toho dostane a žije ešte veľa rokov a niekto môže mať hneď pri sebe lekára a nezachránia ho. je to kruté, tiež som stále plakala prečo práve ja, prečo práve my, ale odpoveď vie iba panbičko, ku ktorému išli naše detičky. rodina mi dosť pomohla a hlavne mala som dobre to, že nebolo to tabu pre nikoho, každému som sa mohla vyrozprávať, vyplakať, nemo a ticho to so mnou znášali. Snažili sa ma povzbudiť, že mám pre koho ešte žiť, že mám krásnu dcérku vtedy 2 ročnú, no to sa nedalo, stále som mala oči len pre plač a smútok.Utlmil to trošku až čas, no rany a jazvy nezahojil tie zostali a zostanú navždy. Teraz mám krásneho zdravého polročného synčeka, no ani to nezcelilo moje srdiečko, ktoré zostalo poranené stratou dcérky Janky.
Ivetka drž sa je to ešte veľmi čerstvé, niet rady ako ďalej, pretože to nepomôže, musí to len prebolieť. Tak sa zatiaľ maj a ešte sa ozvi, prečo to vlastne bolo. Mne to povedali až keď prišli výsledky z hystológie, kde brali placentu. Ešte raz a zdravím Jana
|
|
|
