Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Anjelik LUKÁŠKO
 Iveta   23.07.2009   19:45:47 
 RE: Anjelik LUKÁŠKO
 angelika   07.08.2009   20:01:18 
 RE: Anjelik LUKÁŠKO
 Janka   24.07.2009   07:29:24 
 RE: Anjelik LUKÁŠKO
 Iveta   24.07.2009   10:59:32 
 RE: Anjelik LUKÁŠKO
 Simba(Bambuliačik)   24.07.2009   14:25:28 
 RE: Anjelik LUKÁŠKO
 Iveta   25.07.2009   00:01:30 
 RE: Anjelik LUKÁŠKO
 Erika B.   23.07.2009   21:00:38 
 RE: Anjelik LUKÁŠKO
 martina   23.07.2009   20:21:26 
 RE: Anjelik LUKÁŠKO
 Erika B.   23.07.2009   20:58:13 
 RE: Anjelik LUKÁŠKO
 angelika   07.08.2009   20:20:11 

  Titel : RE: Anjelik LUKÁŠKO
Autor: Erika B.  ()     Datum:  23.07.2009 20:58:13

Neda mi, Martina, aby som nereagovala na tu tvoju poslednu vetu: "neviem si najst cestu k dcere...". Dufam, ze nikdy nebude citat tieto riadky. Ja mam 30 a dodnes mam pocit, ze som hlavne mame na obtiaz. Nikdy sme si neboli blizke a mna to cely zivot trapi. Mam svoju rodinu a prisahala som, ze na svojim detom budem ta najlepsia kamaratka na svete a ze ich budem stale rovnako lubit a vzdy budem pri nich. Aj ja mam v nebicku svojich 3 anjelikov a stale na nich myslim. Obcas si aj poplacem a to uz od posledneho potratu presli 3 roky. No nebyt tych 3 anjelikov, nkdy by som nespoznala svojho Matka a Lucku. Mas 2 deti. Maj ich, prosim obe rovnako rada. Nech tvoja dcera nikdy nepociti, ze je len ako nahrada za nenarodeneho syna. Nech nikdy nezazije tie pocity, ktore doteraz zazivam ja (ani si nevies predstavit, kolkokrat som sa pytala naco som sa vobec narodila, preco moja mama nesla vtedy so mnou na potrat, kolkokrat som uvazovala nad tym, ze jednoduchsie by bolo so vsetkym skoncovat... - a to vsetko len preto, lebo moja mama si ku mne NIKDY nenasla cestu). Drzim palceky, aby si ty tu svoju cestu k svojej dcere nasla. Zasluzi si to!

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: