|
Titel : RE: Lukáško
|
Autor: Janka
()
Datum: 05.08.2009 09:31:44
Milá Andrejka, Tvojmu malinkému sa stalo niečo podobné, ako mojej Janke. Tebe sa upchali cievy na pupočníku a mne sa upchali cievy na placente. Takže je to dosť podobné - upachtie ciev aj v jednom aj v druhom prípade.
Keď sa mi to stalo bola som naštvaná na celý svet, na všetkých, no potom mi to lekár vysvetlil,že vlastne to čo sa stalo, je ako u dospolého človeka, ktorý dostane infarkt. Jeden dokáže s infarktom žiť aj niekoľko rokov a niekto má pri sebe lekára hneď a nezachránia ho. Vtedy mi tak trochu pomohol aj on. Keď som tam kedy koľvek prišla, vždy sa so mnou rozprával, nikdy nebol odmeraný a nikdy to nebral tak, že stalo sa stalo - hoci mal plnú čakáreň. Vtedy mi povedal, že keď sa mi upchali cievy, tak toto bolo z toho čo sa mohlo stať, to najmenšie zlo / hoci pre mňa je to najväčšie/. Takto to vysvetlil aj môjmu manželovi, keď mu bol zaniesť papiere.Vtedy pri tej čerstvosti som to tak nechápala, no teraz si to vlastne uvedomujem, že mohlo sa to stať mne a nebola by som tu ani ja ani dcérka. No a moja vtedy 2,5ročná dcérka ma veľmi potrebovala a ešte aj dlho bude potrebovať. Matka sa s tou bolesťou, ktorá ju postretla naučí žiť - nie nevyrovná sa s tým nikdy, ale bude to brať ako súčasť svojho života. Je to kruté, ale je to tak. andrejka ty to máš ešte veľmi, veľmi čerstvé, tu nepomôžu žiadne slová útechy ani povzbudenia, proste to musí cez Teba prejsť samé. ale ver mne dosť pomohla aj návšteva týchto stránok, tak trochu som sa s tým zmierila, že nie som s týmto osudom, čo ma postretol sama, ale je nás niekoľko tisíc. Odvtedy mám anjelikov medzi obľúbenými stránkami a nebolo by dňa keby som sem nenahliadla.
Tak sa drž a neboj prežiješ to, my meminy sme silné aj keď teraz sa ti to nezdá. Ahoj Jana.
|
|
|
