|
Titel : pomoc
|
Autor: Jana
()
Datum: 09.10.2009 16:58:26
Volal sa Ondrejko a zajtra to bude mesiac, co nam po troch tyzdnoch zivota odisiel... Neviem co sa stalo, nerozumiem tomu, nechcem verit ze to bude mesiac, zda sa mi ze to bol len sen.. Cele tri tyzdne bol na JIS a ja som ho mohla objat az ked bol uz mrtvy... Jeho ocka som videla len raz, plackat som ho pocula len raz... Nerozumiem nicomu.. Narodil sa po normalnom bezproblemovom tehotenstve v 39tyzdni... Donoseny krasny chlapcek... Vraj sa nadychol zelenej plodovej vody, potom ho liecili antibiotikami/ bakteria e.colli, a teraz mi volal patolog, vraj sa malinky uz narodil zo znicenymi plucami, a kde som bola tyzden pred porodom, kde som sa nakazila... Ja to netusim, neviem co som urobila zle, ze nato doplatil moj malinky.. Rovnako nato mi volala lekarka, ze mam pozitivneho streptokoka (vysetrenie po sestonedeli), co som pred porodom nemala.. Cele tri tyzdne co zil, aj ked nas pripravovali na najhorsie som sa drzala, rovnako ked zomrel.. opora kazdemu, ja som okolie ukludnovala, ze vsetko bude dobre, sama som si nepripadala normalna, ako dobre to znasam. A teraz? mam pocit ze sa zblaznim.. Strasne sa mi bez neho nechce zit.. neznasam pohlad na maminky s malymi babatkami... Chcem sa zblaznit a uz nikdy sa neprebrat... Uz som aj zacala chodit do prace, a uz aj prestala.. nechce sa mi vyliezt z domu, pricom viem ze tu mi je najhorsie... Manzel ako keby si uz svoje vytrpel a ide dalej, ja to neviem a nerozumiem ani jemu ako moze normalne zit... Co vlastne chcem? chcem vediet, preco moje babetko zomrelo, chcem zit len s nim, aj ked viem ze to nieje mozne, chcem sa s niekym o nom rozpravat, ale nemozem lebo kazdy si mysli ze mi to len sposobi bolest.. ako keby na neho kazdy zabudol, alebo nechcel mysliet aby si tym neublizil.. Nechce sa mi zit
|
|
|
