|
Titel : RE: Ďakujem
|
Autor: Judita
()
Datum: 23.01.2010 19:15:54
Áno Simba. Čítala som a aj tebe ďakujem za príspevok. Možno máš aj pravdu, že druhé dieťa pomôže...uvidíme čo bude. Zatiaľ ešte nad takými vecami nerozmýšľam. Najprv ešte s manželom chcem ísť na genetické vyšetrenie. Neviem či som už niekde písala čo bolo s malým. Keď sa narodil bolo všetko OK. Druhý deň nastali komplikacie, nechcel papať a stále plakal a grckal. Zistili, že hr. črevu sa mu nevyvinulo a je tenké ako ceruzka. Museli ho operovať. Mal vonku vývody. Aj hrubé aj tenké črevo. Používali sme sáčky a do plienky akurát tak len cikal. Do hrubého čreva som mu musela cez striekačku každý deň púšťať fiziologický roztok. Po mesiaci keď nás púšťali domov z nemocnice tak mi lekárka povedala aby som ho mala veľmi rada, lebo malý bude s nami len krátko nakoľko má aj cystickú fibrozu. Konečná. Začali sme chodiť na vyšetrenie (chlorody v pote) Tri krát sme boli, tri krát NEGATÍV nemal tú škaredú chorobu. Lekárka povedala, že malý nikdy ani nemal v nemocnici sa asi pravdepodobne pomýlili. Veľmi sme sa tešili, ale krátko. Prestal papať. Zas sme boli mesiac v nemocnici a stále na infúzkách. Musel ísť na ďalšiu operáciu. Povedali, že to nie je vážne. Operácia bude trvať dve hodinky. Trvala č hodiny. Došiel chirurg a povedal, že malému museli na troch miestach rezať aj tenké črevo, ale už je všetko v poriadku, že musíme len čakať. Ten deň malý nebol stabilizovaný, ani druhý atď. Teraz ako to píšem veľmi plačem, lebo znova to celé prežívam. Namiesto neho dýchali stroje a všade hadičky. Stále len spal a rástol. Postupne mu odchádzali všetky orgány a ja som už koncom vôbec nespoznávala svojho malého Dávidka. 17 septembra som išla za kňazom a zobrala som ho do nemocnice aby malého pokrstil a ako keby len na to čakal. 18 septembra o 11.15hod. nás opustil a do nemocnice ma nikto ani nezobral aby som sa s ním rozlúčila. Museli mi zavolať sanitku, lebo som bola ako nepríčetná. Preto mám na celý svet taký názor aký mám, lebo som videla Dávidka ako zo dňa na deň je to s ním horšie a horšie. Dúfam, že Vám to mamičky nevadí, že som to napísala. Nemôžem ďalej písať, lebo už veľmi plačem.
|
|
|
