Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Dávidko
 judita   18.03.2010   11:28:52 
 RE: Dávidko
 Jana   19.03.2010   10:24:11 
 RE: Dávidko
 judita   19.03.2010   11:25:05 
 RE: Dávidko
 Jana   19.03.2010   11:43:03 
 RE: Dávidko
 judit   19.03.2010   18:19:55 
 RE: Dávidko
 Michaela   19.03.2010   15:45:48 
 RE: Dávidko
 judit   19.03.2010   18:09:26 
 RE: Dávidko
 michaela   20.03.2010   07:04:13 
 RE: Dávidko
 Jana   19.03.2010   16:09:38 
 RE: Dávidko
 Mirka   25.03.2010   16:39:25 
 RE: Dávidko
 Jana   26.03.2010   09:29:46 
 RE: Dávidko
 michaela   20.03.2010   07:03:50 

  Titel : RE: Dávidko
Autor: Jana  ()     Datum:  19.03.2010 11:43:03

Ani neviem ci to boli depresie, mozno akesi ich potlacanie, problemy doma a vsetko dokopy.. Vystupnovali sa mi zachvaty paniky a jeden som uz nedokazala rozdychat, tak prisla zachranka a zobrali ma. Nakoniec som bola rada, ze sa mi to stalo. Dostala som sa k fajn psychiatricke. Mala som len dve sedenia. Ale mam pocit ze to prve uplne stacilo, lebo ja som si uz nepripadala normalna. Dostala som aj lieky a z nich si mam dat ked taky naval pride a nebudem to schopna uniest. Uzila som v podstate za ten cas len dve. co je fajn, a uz sa aspon nebojim toho co sa stane ak pridu. a teraz idem na kontrolu az o mesiac. staci sa porozpravat s clovekom co ma nad vecou nadhlad. Co si udrzi odsput, nebude ta lutovat, len vecne usmerni, necha ta vyrozpravat, bez toho aby si mala pocit ze ho zatazujes svojim smutkom za syncekom.. Ale asi treba mat stastie na lekara. Jasne, ze si pamatam, vy ste tu take moje kamosky ;-)Judit, viem ze to je tazke, ale vidim na sebe ako sa posuvam dalej. Viem ze o par dni zas budem zronena, ale ide to nejak dalej. Nase deticky navzdy budu pre nas vsetkym. A raz bude trosku lepsie. Nebude to uz nikdy ono. Ale toto je fakt tak ho treba asi prijat. Nezmenime to nicim. Ja uz som v stadiu ze viem ze chcem dalsie dietatko. Doteraz som stale chcela aby sa mi Ondrejko vratil. Ale teraz to uz vnimam ze som bez vycitiek voci Ondrikovi, schopna milovat dalsie babatko. Nasi syncekovia, budu navzdy nasimi prvymi krasnymi babatkami. Nikdy ich za nikoho nevymenime. Ale ja viem ze pre dalsi zivot potrebujem, malinke stvorenie ktore budem moct milovat, ale budem ho moct mat aj pri sebe. Tebe moc moc drzim palce, ze ak mas mat babatko, nech nato prides co najskor a doda ti to silu. A ak to nepride, nech pride nieco co ti pohladi dusu.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: