|
Titel : RE: náš tretí anjelík
|
Autor: Erika B.
()
Datum: 13.06.2010 11:13:21
Adka, ako keby som citala o sebe. Tiez som pri tretom tehu verila, ze ked uz nasli pricinu: mthfr + podozrenie na antifosolipidove protilatky a pichala som si hned od zaciatku clexane, ze to dotiahneme do konca. Ale tiez prisiel sok a ja som prestala dufat. Snazila som sa verit, ale nejako to neslo... Presli 2 roky, kym sa mi znova podarilo otehotniet. Pocas tych dvoch rokov som behala po vysetreniach, folikulometriach, mala som robene uz druhe HSG (napriek ze som vzdy otehotnela spontanne), na vysetrenie tych protilatok sme boli na reprodukcnej imunologii v Prahe (www.upmd.cz). Ale nieco uz robia aj Kosice a Martin (Helios). Uzivala som Prednison viac ako rok. Ked sa nam nedarilo otehotniet, zacala som spekulovat aj nad alternativami: bola som u liecitela, schudla som par kil, neskor pila caj z alchemilky a dala som si trojmesacnu kuru s Femigardom. A hned v tom poslednom, tretom mesiaci sa mi podarilo otehotniet, aj ked sliznica na folikulometrii bola len 4,2 mm (na tehu by mala byt min. 7).
Je pravda, ze vsetky vysetrenia som si musela vydupat. Najma tie o ktorych som sa dozvedela z netu (genetika, hematologia, klasicka imunologia - odtial ma poslali po vsetkych moznych vysetreniach: vytery z konecnika, mandli, zubar + rtg zubov, rtg hrudnika, reumatologia, orl vysetrenie, sono brucha..., este pred tym som mala robeny horm. profil - aj ked je malo progesteronu, mozu byt tieto problemy, folikulometriu, komplet. gyndu - odbery na cytomegalovirus, chlamydie - vratane sterov, dalej to bola endokrinologia, rtg hlavy...). S tou Prahou prisiel az moj novy super-doktor. Nikdy som o tom nepocula. Bol to pre mna taky zachranny pas. A ja som mala zasa nadej. Aj ked tehu sa nam nakoniec podarilo az po roku a pol po tomto vysetreni, stalo to za to. S dalsim doktorom som sa dohodla, ze ak sa mi nepodari otehotniet, pojdem na laparoskopiu a hysteroskopiu. To je uz asi fakt posledne, co sa da absolvovat v tomto smere. Nastastie som to nepotrebovala. Nasa cesta za malymi bola strasne tazka. Ale dockala som sa ich. Tehu nebolo ukazkove: fraxik, krvacanie, opakovane hospitalizacie, predcasny porod, operacia maleho, hroziaca operacia malej... Nastastie sme vsetko prezili bez ujmy a teraz su zdravucki a nikto by nepovedal, ze ked sa narodili nemali ani 1,5 kg. Teraz, ked viem, ze na konci tej bolavej cesty je naozaj stastie a laska v podobe deticiek, sla by som po nej znova.
Teraz je viera to co potrebujes. Viem, ze nezabudnes tak ako ani ja nikdy nezabudnem, ale tie deticky, ktore pridu ti to vynahradia. Drzim palceky. A ak budes mat nejake otazky, prip. len tak si pokecat, kludne napis!!!
|
|
|
