|
Titel : RE: Martinko
|
Autor: Iveta
()
Datum: 06.07.2010 14:57:25
také ženy ako ty si zaslúžia tie detičky,aj my ostatné,len my musíme ešte čakať.Všetko dobré celej tvojej rodinke
Martina napisal/a:
-------------------------------
Sto krát som sa chystala napísať a keď som sa rozhodla, vždy som to vzdala,lebo všetky slová, ktoré som chcela napísať mi pripadali veľmi jednoduché,nezmyslené.tieto stránky som objavila ako tehotná, každý večer som si čítala pocity žien čo prišli o dieťatko.Veľmi som sa bála o to svoje, či bude všetko ok a som presvedčená, že mať zdravé dieťa je dar a zázrak.Všetky ste neskutočne silné ženy, patrí vám môj obdiv. Ja som som mala prvého syna bez problémov. Potom 6 potratov v priebehu 14 rokov. Za ten dlhý čas mi zistili v čom je problém a skúsili sme 7 pokus. Nemusím vám rozprávať ako mi prebiehali dni. sledovanie či nekrvácam. Do 24 týždňa som sa denne bála potratu, po 24.týždni predčasného pôrodu. Ale vyšlo to. Narodil sa mi po ťažkom pôrode krásny syn, teraz bude mať 2 roky. Práve máme to najkrajšie obdobie. Hneď ako sa narodil som túžila mať ešte jedno bábätko, ešte pediatrička sa ma pýtala(malý mal 6 týždňov)ako zvládam. Ja jej nato, že prijala by som v pohode ešte jedno, aby to nebol opäť jedináčik. Nakoľko syn mal už 15.Keď oslavoval synček 1 rok, už sme vedeli z testu, že budeme mať bábätko. Narodil sa mi opäť chlapček, ktorý má teraz 2 mesiace a ja zisťujem, že tieto deti ma urobili naozaj šťastnou. Všetko moje snaženie mi bolo oplatené darmi tými najkrajšími. Je to namáhavé, jedno plače, rozplače resp. zobudí druhého,ale večer keď pozriem do postieľok ako spinkajú...jednému sa ospravedlňujem, že sa mu nemôžem toľko venovať, lebo máme bábätko, druhému sa ospravedlňujem, že ma aj prvý veľmi potrebuje:-)))Dievčatá, chcem Vám týmto len dať nádej, že nikdy nie je nič uplne stratené, presne viem, že slová sú veľmi slabá záplata. Mne po prvom potrate doktor povedal, ste mladá, ešte deti budete mať. Po šiestom už nemal slov.....vždy to veľmi bolelo, dostal ma vždy z toho syn, ono medzi jedným dieťaťom a žiadnym je obrovskáááá meedzera, medzi jedným a dvomi už je trošku menšia, ale bolí to vždy rovnako.Pamätám si, že mi mohol vtedy ktokoľvek čokoľvek pekné povedať, počúvala som len svoju bolesť a to som to dieťatko nevidela, necítila.Skúsenosť mám chvalabohu, len z tejto strany. Z tej druhej si to ani neviem predstaviť. Ak mám chvíľu čas, kliknem na túto stránku, so zatajeným dychom pozriem na anjeličkov a s trasúcimi sa rukami preklikám na koniec a výdych, že žiaden nepribudol.Tak nejako aj keď Vás nepoznám strašne strašne súcitím s Vami. Vaše slová mi idú rovno do srdca,slzy vyhrknú, vaše náreky a zároveň krásne slová za detičkami, ktoré tu už nie su. Utekám vybozkávať tie svoje, poďakovať sa im, že sa mi narodili a tešiť sa na ďalší deň, aj keď viem, aké je to náročné s takými dvomi maličkými. ale majú úžasného brata, ktorý ich aj okúpe, ak nestíham. Dievčatá, len toľko, česť pamiatke Vašim detičkám a Vám....strašne, strašne veľa porozumenia od iných, nech konečne každá z Vás si môže ešte povedať
|
|
|
