|
Titel : RE: liluška
|
Autor: Jana
()
Datum: 26.08.2010 10:55:50
Ono je to tak asi u kazdej. Ked pride to najhorsie tak si ako v bubline, vies ze sa stalo nieco hrozne ale... Fungujes na nejaky zotrvacnik.. Musis.. Vsetko treba zariadit, vsetkych nejak treba ubezpecit ze to zvladnes, ty mas este dve deti, takze kvoli nim si musela byt silna. Aby sa mali o koho opriet.. nejak nebol cas uvedomovat si co sa vlastne stalo. Teda uvedomujes si to, ale cela ta vaha toho co sa stalo prichadza az po nejakom case.. Ked to cloveku zacne vsetko dochadzat..Ked sa okolie dostava do "normalu". Najhorsie su prve mesiace.. potom prejde polrok.. V mojom pripade si z toho celeho polroka pamatam asi len vianoce, teda 25teho, ked v decembri ku nam priletel motylik (to sme mali a mame ako Ondrikov symbol). A inak asi nic.. Polrok bol des.. kym si zvyknes ze tvoje dietatko tu uz fyzicky nie je.. ze sa nemozes pozerat na rovnako stare deti lebo ti to prebodava srdce.. A potom to uz nejak ide.. Bolest zostava, ale so svojou babulkou sa naucis zit inak. Zacnes ju mat v srdiecku tak nejak inak.. Budes spominat s laskou a nie s tou strasnou bolestou ktoru teraz citis.. Ale chce to cas. Stae su dni kedy sa mi zit nechce. len uz viem to ze to prezijem..Nic ine neostava len to nejak prezit. A ty mas dovod zit. Tvoje starsie babule. MOc ti drzim palceky a hocikedy sme tu... mne niekedy pomahalo len to vsetko napisat.. vyplakala som sa pri kompe. Napisala som Ondrikovi co vsetko citim.. mozno aj to co si vycitam.. vsetko co by som chcela.. Mne to pomahalo.. A aj tieto holky - maminky co su tu. Malo kto ta pochopi ako ludia co su na tejto stranke. Drzte sa
|
|
|
