|
Titel : RE: Sofinka
|
Autor: zuzana
()
Datum: 20.09.2010 09:57:55
Ahoj Simba,som rada, ze sa malinka narodila, ze zila aspon chvilocku, ale bohuzial, ja som ju zivu nevidela. Ale som rada, ze mal tu moznost aspon manzel. Ja som strasne vdacna aspon za to, ze som ju mohla citit ako rastie a vyvija sa.Na Tvoje slova sa nemam preco hnevat. Mne velmi pomahalo, ked som o tom mohla a stale mozem rozpravat.Nejatrim si tym rany.Inak ako to bolo mam napisane v poradenskom fore v otazke pre lekara.Podme teda pekne po poriadku.V sobotu 22.5. som isla na pohotovost, pretoze uz asi take dva dni sa mi zdalo, ze je malinka taka spomalenejsia. Predtym sa hybala pekne ako babatko, pomaly kazde tri hodinky, potom ako keby buvala, aj v noci som ju citila. Kazdy mi hovoril, ze to uz ked som v osmom mesiaci, tak ma menej miesta a pohyby su obmedzene, aj na internete som pozerala, ale stale mi to nedalo. Uz v piatok, ked manzel prisiel z roboty chcel ist na pohotovost, pretoze som sa pustila do placu. Ale ja som este nechcela, povedala som, ze pojdeme zajtra.Nechcela som si pripustit, ze to moze byt nieco zle, pretoze uz o jedno babatko v 8 t.t. sme prisli. Teraz som verila, ze to bude len a len dobre. Robila som aj vsetko preto. Ale ked sa to nezlepsovalo, tak sme v sobotu isli na pohotovost do Ilavy.Ked ma napojili na CTG, pocula som jej srdiecko, bilo jej ako zvon. Tak som sa od stastia rozplakala a pomyslela si, ze moje obavy boli zbytocne. Sluzbukonajuci lekar mi povedal, ze nie je ten zaznam celkom ako by mal byt a ze nema ciste svedomie ma len tak pustit domov.Pozrie jednu pacietku a dohodneme sa. Dal mi na vyber, bud zostanem v nemocnici a bude ma sledovat, alebo pridem v nedelu hned rano na kontrolny zaznam CTG. Samozrejme som si vybrala, ze tam zostanem. Len som si odskocila domov pre veci.Tak ma tam sledovali dva dni. Ked som sa pytala ake to je tak odpoved bola dobre. Aj v nedelu rano, ked mi robili CTG, tak mi doktor povedal: mamicka, nebojte sa srdce mu bije ako zvon az na druhy koniec chodby ho pocut.Vecer, ked mi roboli CTG, tak som sa pytala, ci je to v poriadku, ze dobre. Tak som sa utesovala, ze hadam pojdem aj zajtra domov. Mozno mi nasadia len nejaku liecbu a vsetko bude OK. V pondelok znova tocili zaznam, pozeral ma primar, ked mi robil prietoky, boli tam vsetci doktori, tak to som vedela, ze je zle a zdalo sa mi, ze malu uz vobec necitim.Oznamili mi ze malu budu musiet asi vybrat, ze tu jej bude lepsie ako v brusku. Ale musia ma previest do Trencina, pretoze tam mi budu robit este nejaky zatazovy test a tam rozhodnu aj o cisarskom.Tak som sa viezla zachrankou do TN, tam znova robili sono, prietoky, o bolo to v poriadku len zaznam CTG nebol taky, akoby mal byt. Bol stale rovnaky, pri pohyboch by sa mala frekvencia zvysovat.Ked som sa pytala doktora, co ta je za problem, odpovedal, ze nieco sa tam deje, ale nevedia co, tak pre istotu urobia cisarsky. Ja som si myslela, ze moje dieta bude zit, akurat ze tu bude o necelych sest tyzdnov skor.Vtedy som si pomyslela, ze este ani kocar nemame. Zrovna v tom tyzdni sme ho objednali a pride az tak do troch tyzdnov, ale tak to nejako vyriesime.Museli mi dat uplnu anestezu, pretoze anestezilogovi sa nepodarilo mi pichnut epiduralnu injekciu, tak ma musel uspat.Takze malinku som po porode nevidela. Narodila sa chudokrvna s tazkou anemiou, hemoglobin 24. Detska primarka aj lekar, ktory mi robil cisarsky, mi povedali, ze tak odkrvene dieta este nevideli. Museli ju resuscitovat, dali jej transfuziu. Manzel tam bol a ked videli, ze je ako tak vyrovnany so situaciou, tak ho za nou pustili. Mal moznost vidiet ju zivu.Videl, ze nabrala troska farbicku, uz nebola taka bleda, ale primarka novorodeneckeho mu povedala, ze nevedia ako tu transfuziu telicko prijme. Nevedia kolko organy neboli okyslicovane a poslali ho prec.Este aj so mnou mali robotu, lebo som sa im zacala na chodbe dusit. Vsetko som mala strnute po anesteze,zacali sa mi tvorit sliny a prehltat sa nedali. Moj manzel tam bol, cakal na mna dokedy ma vyvezu.Este aj nanho kricali pomozte nam ju obratit a on ako ved je rozrezana. Este som o nicom nevedela a plakala som.Uz som citila, ze je nieco zle. Nechceli sa mi tie sliny ani prehltnut.Manzel ma hladkal po lici a hovoril mi: dychaj lasenka, dychaj.Vtedy som si pomyslela, ze tu musim zostat pre neho a pre rodinu, pretoze dve straty by asi nuniesli.Potom som bola na pooperacke, hned mi dali kyslik a monitorovali ma. Nikto mi nic neprisiel povedat. Ja som sa bala opytat. potom som nabrala odvahy a spytala sa sestricky, ci je babatko v poriadku. A ona povedala, ze babatk Vam pridu ukazat, alebo Vam pridu povedat. Viacej mi uz nemusela hovorit nic, moja predtucha nebola zbytocna. Patnast minut na to mi prisla primarka novorodeneckeho povedat, ze malinka zomrela, ze sa nedalo uz nic robit, ze to ani krvicku nemala, ze to bola skor vodicka a s placom odisla prec.Ja som tomu nechcela verit, ze to hovori mne, myslela som si ze to rozprava niekomu inemu. Zacala som strasne plakat, sestricka sa ma pytala, ci nechcem zavolat manzelovi. Nemohla najst mohu tasku, kde som mala mobil, tak mi pozicala svoj, za co som jej velmi vdacna.Manzel o nicom nevedel, povedal mi:neboj sa Sofinka bojuje, ja som ju videl. Myslela som si v prvej chvili, ze mi klame a nechce mi povedat, ze zomrela.Ja som mu povedala ty mi klames. A tym som mu povedala, ze Sofi odisla do nebicka, vtedy sa on dozvedel, ze zomrela.
Hned v nemocnici mi brali krv na infekcie a virusi, vsetko bolo negativne. Na pitve sa nic nezistilo, oganiky boli vyvinute, akurat tam bolo malo krvi.Histologia placenty bola tiez v poriadku. V RH faktore problem nie je. Pricina zial neobjasnena. Uz som precitala asi vsetko , co je na internete pisane o anemii plodu. Existuju len tri sposoby vzniku anemie: problem v RH faktore, predcasne odlucenie placenty s naslednym vykrvacanim a infekcie. Ani jedno z toho to nebolo.Sme objednani na genetiku 5.10., tak uvidime.Existuju este kadejake mutacie, uvidime ci nieco zistia. V nemocnici nam tvrdili, ze genetckeho razu, to nebolo, pretoze malinka bola krasne vyvinute babatko. Geneticky postihnute deti mavaju anomalie tvare, vzrasty na kozi a pod.,pretoze manzel trval na genetickych testoch malej. Ale kedze dostala transfuziu, tak sa to urobit nedalo. To je cely nas pribeh. Som sa trocha dost rozpisala.
Ty Simba si prezila rovnaku bolest. Najhorsie je, ked uz prides o hotove babatko. Prezijes pomaly cele tehotenstvo a....... Pokial ma odist babatko, nech odide v tom rannom stadiu tehotenstva.Prezila som aj to bolo to v 8 t.t. 25.8.2008 Vtedy som si myslela, ze sa mi stalo to najhorsie na svete a nic horsie sa nemoze stat.A stalo sa. Prisla druha, tvrdsia rana, z ktorou sa budeme musiet naucit len zit.
Teraz budem ja troska odvazna. Malinkemu prisli na pricinu, co sa stalo? Napis ak mozes.Zuzana
|
|
|
