|
Titel : Svetlo duše
|
Autor: Denisa
()
Datum: 24.09.2010 20:25:27
Milé maminky, milí rodičia
Čítam si vaše riadky o tom ako vám život bez detí neprináša žiadnu radosť a tie riadky sú pre mňa veľmi smutné.
Každý život i ten váš milé ženy, každá duša i tá VAŠA duša milé ženy má to svoje vlastné SVETLO - je to svetlo LEN a LEN vašej duše. Preto sa pýtam, kde je vo vás ukryté? Jeho plameň horí a vy ho radšej neraz zo strachu, či nedôvery.... nechcete vnímať.... Pravdou je, starostlivosť oň potrebuje silu, ktorú však každý v sebe ukrytú má, preto si VERTE, neodmietajte a neodvracajte pozornosť od vášho vlastného života. Je to akoby ste sa odklonili od samých seba.... i vy ste božím DAROM a toto svetlo je len a len vaše, jeho čistota a energia závisí len a len od vás, veď to ste napokon VY sami.
Píšete, že k šťastiu a na ten svoj VLASTNÝ radostný život potrebujete život niekoho iného, (ako písala simba úsmev jej detí, ich energia ju nabije ako raňajšia káva), deti vám majú tú stratenú radosť prinavrátiť (u iných je to auto, u ďalších dom...apod.). Takto sa veľmi rýchlo radšej vzdávame vnímania vlastného svetla duše, ktoré ale neustále horí a čaká kedy sa začneme venovať jemu. Radšej odkladáme osobné poslanie, pretože je vskutku neľahké a potrebuje nadmieru veľa síl a odvahy. Hľadáte východisko...., hľadáte zmysel života no žiaľ často v životoch iných len nie v tom vlastnom...., radšej chcete žiť radosť svetla duší vašich detí.....
..... píšete ako potrebujete opäť cítiť materinskú lásku, bez ktorej ste nešťastné. Je to naozaj len o tom? Láska materinská sa často mení v lásku vlastnícku. Život na úkor iných svetielok.., ach veľmi provokatívne napísané (je mi ľúto), ale v každej provokácii je kus pravdy ukrytý.... akokoľvek to bolestne znie...., i keď chápem vašu nevôľu čítať tieto riadky, lebo viem, že si želáte len to najlepšie pre vaše deti i pre seba.... No zachraňujete vlastný životný zmysel, tým že žijete životom vašich detí.....
Smrť však robí neraz škrt cez rozpočet, pretrhne niť "vlastnenia", smrť pretrhne vlastne všetky nite (okrem jednej jedinej tej najvznácnejšej od Boha danej, je to niť pravej lásky) a nastane ticho, i váš život sa na okamih zastaví ....... vaše dieťatko odišlo .....
Prežiť smrť vlasného dieťaťa, nie je prechádzka ružou záhradou, vaša i moja duša volala, kričala, pomoc hľadala, nechcela veriť, že niečo tak bolestné je vôbec možné prežiť. Milé ženy, milí rodičia, vy ste prežili..... I ja som sa trpko naučila, že PREŽIŤ sa (žiaľ) dá, nie vždy som prežiť chcela...., ale predsa i napriek môjmu vzdoru prežila....., nebolo inej cesty len tej vpred.... A to bol len začiatok dlhej životnej púte. Púte, ktorá prináša čas/obdobie plný zmien, AK tie zmeny začneme vnímať a neodmietame ich žiť....... Krok po kroku už po prvej smútiacej fáze je potrebné starať sa a načúvať tomu vlastnému JA. Každý z vás vie a cíti, že už nič vo vašich životoch nebude tak ako bolo predtým, že je potrebné žiť o inom, pretože vy ste prešli jednou veľmi ťažkou životnou udalosťou, ktorá priniesla jednu obrovskú životnú lekciu a s ňou spojenú múdrosť. Tieto životné zmeny majú vaše svetlo duše podporiť a zmeniť jeho lúče.
Nie je liečením a už vôbec nie východiskom pre našu DUŠU, ak sa naše ďalšie deti stanú alebo majú stať našou terapiou. V takom prípade je to len dočasný úkryt pred sebou samým. Vaša bolesť a vaše nevypočuté vlastné Ja vám zostane a raz sa budete oň musieť starať chtiac, či nechtiac. Mojou úprimnou radou plnou lásky je jedno veľmi prosté porekadlo: "Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra." Starajte sa o to vlastné JA, skôr či neskôr vás totiž doženie. Prajem vám zo srdca veľmi veľa síl.
S láskou Denisa
|
|
|
