|
Titel : RE: Simeonko
|
Autor: zuzana+peto
()
Datum: 26.09.2010 21:07:13
Mila Lenka a Barborka,
nenachadzam ani slova, ktorymi by som Vas dokazala utesit. Proste niektore veci neovplyvnime, aj ked mame slobodnu volu. Mame predurceny osud a jednoducho to tak musi byt. Pre Vas obe je to este omnoho tazsie ako pre takych rodicov, ktorym dieta neodislo tragediou. Vas naviac prenasleduju vycitky svedomia, keby ste to boli urobili vtedy inak......a podobne.Bohuzial stalo. Vy ste sa snazili, robili ste vsetko preto, aby k niecomu takemu nedoslo, strazili ste svoje deticky ako oko v hlave.Je to krute, ale asi to tak malo byt a vycitky nie su na pravom mieste. Ja som tiez malinku neochranila, aj ked som sa velmi snazila a verila, ze tentokrat to bude dobre. Robila som vsetko preto, co sa dalo. Asi nas to malo postretnut, tak nas to postretlo. Kedze som bola doma na PN-ke pravidelne som chodila na prechadzky v stanoveny cas,zdravo som sa stravovala, snazila som sa nestresovat,masirovala som si brusku, ked bola malinka nekludna, kremikovala som sa a predsa.....Malinka zomrela na taku pricinu, ktoru ani patologovia nevedia vysvetlit, ako k nej mohlo dojst. Je to necele percento z mnohych pripadov. Pise sa o nom v knizkach, ale ani mnohi doktori sa s tym pocas svojej praxe nestretli. Karta tentokrat padla na nas a my sme si museli vybrat tuto krutu dan. Dan za co.....Snazime sa kazdemu pomoct, myslim, ze sme nikomu neublizili a budeme potrestani do konca zivota.Obom Vam dievcence prajem co najskor tie dve ciarky. Nevycitajte si veci, ktore ste nemohli ovplynit, je to krute, ale asi to tak malo byt.... Ja sama sa s tym tiez tazko vyrovnavam a vycitam si, ci som malinkej nemohla nejako ublizit ja.Musime verit, ze sa s nasimi anjelikmi raz stretneme a preto musime veci robit tak, aby k tomu doslo. Nemozeme mysliet na to, ze by bolo lepsie, keby sme tu ani my neboli.Aj k tomuto mohlo dojst. Ale dostali sme dalsiu sancu naplnit nas zivot detskym placom a smiechom. Mnohym parom to uz nebolo dopriate. Preto sa tejto sance chopme a verme, ze raz sa to podari.Svoj smutok a zial musime potlacat aj koli nasim anjelikom. Urcito su smutni vtedy, ked sme aj my. A taktiez sa trapia, ked sa trapime my.Oni to citia.Dufajme, ze sa maju dobre a plavaju si v nebicku na svojich oblacikoch a cakaju na nas.Raz sa s nimi opat stretneme . Zuzana
|
|
|
