|
Titel : RE: moj Lukasko
|
Autor: zuzana+peto
()
Datum: 18.11.2010 05:39:46
Ahoj Radka, mas uplnu pravdu, vzdy pri nas stoja nejaky ludia. Ked nemame rodinu, tak znamych, kamaratov, priatelov. Ja mam rodicov, mamu, siestich surodencov, ale nedokazem pred nimi srdcervuco plakat. Nedokazem sa mame vyplakat do naruce. Nechcem, aby sa trapila este aj nadomnou, staci ze sa trapi nad Sofinkou. Nechcem jej sposobovat bolest este aj ja.V nasej rodine strieda jedno trapenie za druhym a tak nejak si clovek na bolest zvyka, ale na to ze mala odisla, si nezvyknem nikdy.Ja sa radsej vyplacem sama, ked ma nikto nevidi, Pri hrobiku, ked som u malej alebo rano v posteli, ked manzel spi.
Mila Lenka, tiez si myslim, ze mas po boku ludi, ktorym sa mozes zverit so svojou bolestou. A ked sa budes citit sama napis, kazdy den citam prispevky na tejto stranke, urcito nebudes sama. Mne to velmi pomohlo, ze som sa tu zdvoverila so svojim zialom a bolestou. Zuzana
|
|
|
