|
Titel : RE: terezka
|
Autor: mirka
()
Datum: 10.01.2011 16:04:48
Ahoj Gabi, ja sa to snažím brať tiež z tejto stránky, ale je to ešte asi veľmi čerstvé, niekedy túžim po tom, aby sa aspoň na chvíľu zastavil čas, aby som ho mohla venovať jej, zavrieť sa, nikoho nevidieť, vyplakať sa, rozlúčiť... je to nefér, že život ide ďalej aj bez môjho dievčatka... nemám chuť vidieť nikoho a musím vydržať návštevy blízkych, kt.sa snažia odviesť mi pozornosť iným smerom, už som si vypla telefón, lebo som to nezvládala, mám strach vyjsť von, okrem lekára a sociálky som ešte nikde nebola, mučia ma otázky môjho štvorročného chlapčeka, kt, sa veľmi na malú tešil, nie je deň, že by sa ma niečo nepýtal, najprv to boli otázky prečo nemáme bábätko, či ešte budeme mať, teraz sa bojí, aby sme neumreli aj my s manželom, že on nechce ostať sám... uvažuje nad tým, kt. starkí skôr zomrú, púšťa jej melódiu zo zvonkohry, aby nás v nebíčku aj počula... je hrozné, že už v tomto veku sa musí s niečím takým vysporiadať...že sa mi všetci a všetky musíme s tým naučiť žiť
|
|
|
