|
Titel : RE: Nelinka
|
Autor: barbora a roman
()
Datum: 10.02.2011 17:12:59
ja uz sa s tou bolestou ucim zit pomaly sedem mesiacov. su dni, ked sa to da a pripomenie mi lilusku presne to, co pise martinka...datumy, slnko, hviezdy..pocitim smutok, ale aj velku lasku. no obcas zacnem plakat pre drobnosti. raz som so starsou dcerou v cakarni u destkej lekarky, deticky sa tam hraju a ja s laskou myslim na lilusku. a ked tam sedim o tyzden, pride tam mamina s babätkom a ja neviem zastavit slzy. dalsej dcere som sla na vystupenie. a tancovali tam aj deti, asi pät, sest rocne.ked som ich videla, zacala som tak plakat, ze ja svoju lilusku tak nikdy neuvidim...vraveli sme, ze bude tanecnica. vzdy, ked pocula hudbu, zacala vrtiet zadockom. viem, ze sa naucim zit s tou bolestou,lebo zivot je taky.. ale vzdy bude nejaka situacia, pri ktorej sa rozplacem, aj ked prejde rok, alebo desat rokov..lubim ta, slniecko moje. babina ti priniesla na hrobcek krasne slnecnice...take slniecka, ako si aj ty stale pre nas.
|
|
|
