|
Titel : RE: Anjelik LUKÁŠKO
|
Autor: evita
()
Datum: 17.05.2011 22:17:49
mila ivetka...ani neviem co by som mala alebo chcela napisat...pokusim sa vsak zo srdca...som maminou anjelika Liusky...nas pribeh je hadam smutny v tom ze som s Liou otehu s partnerom s ktorym som bola sotva 4 mesiace...na moje pocudovanie pri pozitivnom teste ma tuho objal a povedal,neplac ja vas milujem!!!pre mna bol sok to ze som tehotna ale ani na minutu som nerozmyslala nad tym ze si dam babetko vziat ale poplakala som si...no este vecsi sok bola reakcia mojho partnera...tehu bolo uzasne bez problemov a po porode obrovsky sok...dcerka zomierala ;((((
preco toto pisem...snazim sa objastnit nasu situaciu...
dlhe 3 roky sme sa predierali spolocne ale zaroven kazy zvlast ;((( kazdy sme si tu bolest ponali po svojom a to bolo to co nas akoby rozdelovalo...miesto toho aby nas nasa strata zocelila naopak nas zacala rozdelovat....myslim ze to nieje len o tom ako sa ludia lubia,ale aj o tom aka sme kazdy povaha...nejde o to ci sa lubite,alebo nie...ja nepochybujem ze ANO!ale vasa bolest je tak strasne tazka a hlboka ze najst sa navzajoim je pre vas velmi tazke ;((( strata dietatka ;( je najvecsia strata ktora sa partnerom moze stat...nie preto lebo to tak ma byt ze dvaja ktory s alubia "musia" mat rodinu,ale proste ti ktor sa lubia po nej tuzia...a u vas je tych strat viac ako dost ;(((
neviem ci to nepisem ako tatar ale silno verim ze pochopis/te a mozno nieco i pomoze,alebo apson zistis ze nie si v tom sama...
niekolkokrat sme sa s mojim milim uz dohodli na rozchode,ale nejako sa nam nedalo odlucit jeden od druheho...mame uz dve deticky stiry roky po liuske sa nam naroidila petka a minuly rok filipko,no nap[riek tomu je nas vztah stale rozbity a zliepame ho dokopy...co je na tom najsmutnejsie ze jeden kus bude uz na veky vekuce chybat a nikdy ho nenajdeme pretoze nebo nam ho vzalo ;((( ale na co som prisla po tych rokoch hadok,zufalstva a beznadeje ze sme ako par zlyhali..?obaja trpime a sialene moj drahy mozno este viac,ale vzdy sa n tvari ze je uplne ok su len slabe chvilky kedy vidim ze mu srdce ide roztrhnut bolestou napriek tomu ze toho roku to bude 6 rokov ;(...
mila ivetka muzi su "z ocele" a myslia si ze ked sa pohnu dalej bolest ostane v minulosti...bohuzial pravdiu je ze ich tak ci tak dostihne...v dnesnej dobe sa citim obcas lepsie ako moj partner aspon ja mama ten pocit..a pravda?on zacal o svojej dcere hovorit dllllhe dva roky po jej smrtui ;(
skus mu dat trosku priestoru nadychnut sa...viem ze potrebujes citit jeho teplo a objatie a rameno na ktorom sa potrebujes vyplakat,ale...on nesie svoju bolest a ked vidi ako sa trapis ..ako sa trapi laska jeho zivota ,je to dalsia kudla do prrrs...nechem tym povedat ze nemas sa na neho obraciat...obracaj sa a plac na jeho ramenach kolko ti srdce ziada,len skus neocakavat ze on bude robiot to ista....a ver mi pride den ked aj on otvori svoje srdce...mimochodom,moj partner prvy krat od pohrebu plakal v mojom naruci ked som napisala nas pribeh a precitala som mu ho...az potom som poprosila denisku ci ho uberejni...ivy,viem aka je bolest matky ktora stratila to najvzacnejsie v svojom zivote...a viem aj pochopit ako sa citis v partnerstve ked mas pocit ze si jedina komu vyrvali srdce...uz sa zacinam zamotavat ;(
chcem povedat,to ze kazdy sme iny a kazdy sa po svojom vyrpvnavame s boestou a smutkom,rovnako nam zazemie a rodina dava do viemka riesiot situacie,ja verim ze sa milujete viac ako kedykolvek predtym,ale na to potrebujete este cas ...ja som si myslela ze nas liina smrt uplne rozdelila,ale v konecnom dosledku som zistila ze naopka ona nas drzi pokope,jej laska a sila ktoru nam dava ...a hlavne spomienka na nu,jej narodenie a jej nezne rucky a vsetko cim bola...lebo ona sa zrodila prave z tej najvecsej lasky...v case najvecsieho zamilovania a top i ked riadne nastrbene bolestou trva do dnes...drz sa ivetka a zelam vam s manzelom vela sily a hlavne vela trpezlivosti s tym druhym,lebo zatial co ine manzelstva musia prekonavat rozne prekazky,vy musite prekonat seba ;((( drzte sa!!! zelam mnoho lasky a hlavne aby vase anjeliky drzali nad vami svoje rucky...
|
|
|
