|
Titel : Strata dietata v 36tt
|
Autor: Lívia
()
Datum: 13.06.2011 12:28:51
Ahojte, chcem sa s vami podelit o tuto cerstvu a velmi smutnu skusenost...27. 5. 2011 som prisla o nasho Andrejka v 36tt. O babo sme sa snazili dlho, mame uz jedneho synceka po IVF a teraz sme opat cakali naraz dvojicky / nase 3. IVF/ . Boli sme stastni prestasni, zial v 9tt jedno z dvojiciek odislo:( stratu sme predychali , ved este jeden bojovnicek ostal....cele tehotenstvo som sa strasne bala, zacalo sa to zlymi Triplle testami , vyslo riziko 1: 56 na Down sy, avsak po morfologickom uzv sa nepotvrdil, amnio sme odmietli..vysledok by aj tak nase rozhodnutie nezmenil..na morfologickom uzv mi bola potvrdena ale placenta praevia centralis / vcestna placenty/ , nasadeny setriaci rezim, ziadna namaha...Aj toto sme prekonali, placenta sa vytiahla. V 34 tt som malicko zaspinila, tak ma hospitalizovali, prietoky a CTG bolo stale v norme a po tyzdni ma prepustili, ze vsetko je v poriadku, uz len prist porodit ...konecne sme si zacali uzivat posledne tyzdne a tesili sme sa na maleho...vsetko bolo nachystane, nic uz nemohlo prekazit nasu radost...to sme si mysleli...zial, sme sa velmi mylili...jeden vecer som prestala citit pohyby..uvedomila som si to az vecer...celu noc som sa pozoroval a rano so zlym tusenim som sla na pohotovost, kde mi oznamili tu strasnu spravu...babatko je mrtve...s podozrenim na trombozu v pupocniku- ta sa aj potvrdila po pitve , este cakame na podrobnu spravu o cca 5 tt. 2 dni pred tym som bola na prietoky u svojho gynekologa a vsetko bolo v poriadku, ani naznak nejakeho problemu...a ta veta mi zneje v hlave a ja to nedokazem pochopit...ako , preco, preco prave my a nas Andrejko...:((((
Vraj sa taketo nieco neda predvidat, zistit, je to rychle..ôpupocnik sa upcha a dietatku nejde ziadna vyziva, krv, kyslik..nic..a umiera:(((
3. 6 . sme nasho Anjelika Andreja pochovali a rozlucili sa s nim...bolo to krasny chlapcek, akoby spinkal, som stastna, ze som ho mohla vidiet, kedze som rodila sekciou a moznost vidiet ho hned po porode nebola, manzel ho videl hned a tiez nemohol uverit, ze je mrtvy, ..nemozem tomu uverit!!! ten smutok a prazdnota je strasna...snazim sa zit dalej, ale su dni, ked sa citim horsie a placem kazdu chvilu...stale mi v hlave znie otazka "PRECO?"
obcas ma napadne, ze som mohla ist s nim:(...mala som komplikovany porod, do poslednej chvile tlacili na spontanny porod, ale zacala sa mi odlucovat placenta..strasne vela krvi som stratila, bolo to o vlasok ..tak preco ja zijem a Andrejko nie???
Potom si ale spomeniem na mojho skveleho manzela a syna...a bojujem ako sa da!
|
|
|
