|
Titel : RE: pre všetky
|
Autor: Jami
()
Datum: 14.06.2012 00:04:34
Ahojte všetky maminky anjelikov.
Máte šťastie, že v dnešnej dobe aspoň existuje spojenie medzi vami s podobným osudom, ale rovnakou bolesťou.
Ja som mamou o svoje prvé dieťatko prišla počas štúdia na VŠ. Tento môj anjelik by mal dnes už mal takmer 19 rokov. Keď som sa však o našom neplánovanom tehotenstve dozvedela v 2. ročníku VŠ, spočiatku som bola zmätená. Ale môj terajší manžel a otec mojich úžasných detičiek, sa už vtedy správal zodpovedne, ihneď vyhlásil, už teraz vás oboch milijem a postarám sa o vás. Cítila som v ňom podporu a bola som šťastná. Rozhodli sme sa, že naše šťastie oznámime rodičom až keď to nebudem vedieť zakryť :-))) A tak sme si spokojne študovali a rodičia nič netušili... Až prišiel ten nešťastný deň a ja som prišla o naše tajomstvo... Myslela som, že sa zbláznim, bolo našťastie pred skúškovým obdobím, a tak som sa zahrabala do skrýpt a pripravovala sa na skúšky. Moji rodičia ani doteraz netušia, a to je tomu 19 rokov, že som prišla o dieťatko. Asi taký záujem mali o mňa... Vtedy nebola ešte táto stránka, žiadnu kamošku som podobným osudom som nepoznala, možno len také, čo šli na prerušenie tehotenstva a boli radi, že sa toho zbavili... Myslela som, že sa zbláznim... Mala som síce oporu vo svojom partnerovi, ale chlap je chlap... Vtedy by som vás potrebovala ako soľ... Musela som to zvládnuť. A zvládla som to, ale stále myslím, na nášho maturanta..., resp., možno VŠ... Dlhé roky po tejto strate som dieťatko odmietala... Až konečne po 10 rokoch po tejto strate a po 5 rokoch manželstva som bola ochotná sa pokúsiť o druhé naše bábo. A to nedalo na seba dlho čakať. No radosť netrvala dlho, lebo v 11tt som začala prudko krvácať a bála som sa, že prídem aj o toto bábo. Ale našťastie sa mi len odlúpila placenta a naše zlatíčko bolo OK. A tak som v strese prežívala celé tehotenstvo... Predčasne sa mi sekciou narodila dcérka, dnes má 10. rokov. Boli sme nesmierne šťastní, bola zdravá... ďalšie dieťa som odmietala, pretože strach bol neuveroteľný. A tak naša princezná vyrastala ako jedináčik do 4 rokov, kedy som s hrôzou zistila, že čakám naše tretie dieťa... Strašne som sa bála ďalšej mižnej straty... A veru nedalo to na seba dlho čakať, a zase som začala už v 6 tt krvácať... No po komplikovanom tehotenstve sa nám narodil až v 39 tt náš valibuk:-))) Bol úžasný:-))) No Keď mal synček 4 týždne dcérke diagnistikovali podozrenie na nádor na mozgu... Aby toho nebolo málo, tak nám prišli výsledky vyšetrení z krvi z pôrodnici a diagnóza bola krutá . vývojová porucha... myslela som, že skolabujem, obe deti naraz... A tak namiesto prechádzok s kočíkom, sme denne behali po nemocniciach... Ako prvé svetielko prišlo po 9 mesiacoch, že náš synček je predsa len zdravý, ale potom musí choroby v jeho krvi pochádzať zo mňa... No ja som po pár vyšetreniach bola tiež zdravá... A tak ďalší rok som sa trápila s dcérkou, ktorá je bojovníčka. Keď bola mimo ohrozenia života, záver znel postih a nehybný krk na doživotie... Nevadí, hlavne, že budeme spolu, behať môže, vidí, počuje... Nie sme na tom najhoršie, videla som oveľa horšie prípady, a tak som bola šťastná s tým čo mám... A úspech sa predsa len dostavil v bratislavskom Sinalgise, kde dcérku dali úplne dokopy. Dnes sa teším z dvoch krásnych a zdravých detí, a toto šťastie prajem Vám všetkým. MMK
|
|
|
