Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 ANJELIK
 Radoslava Švedlárová   02.07.2003   15:13:10 
 RE: ANJELIK
 Denisa   11.07.2003   08:43:50 
 RE: ANJELIK
 Majka   03.07.2003   13:43:43 
 RE: ANJELIK
 Martina   03.07.2003   07:04:15 

  Titel : RE: ANJELIK
Autor: Denisa  ()     Datum:  11.07.2003 08:43:50

Ahoj Radka
Len sa môžem pripojiť k predchádzajúcim odpovediam Martinky a Majky. Taktiež pár rád nájdeš aj v menu - 'Ako pomôct'.
čo tu ešte nebolo povedané a ja považujem za dosť dôležité je, aby si nezmenšovala a neporovnávala jej smútok s inými osudmi rodičov (v podobe: "tí prežili tiež to a to... a teraz majú ďalšie deti.", atď.). Hlavne teraz úplne na začiatku, by jej to nepomolo a cítila by sa nepochopená. Vlastné utrpenie je pre každého niečím jedinečným, každý tú svoju vlastnú stratu, ten vlastný bôľ pociťuje a považuje ako najväčší na svete. Preto v prvom rade by som jej ukázala, ako s ňou súcitím a ako veľmi si uvedomujem, že skutočne musí nesmierne trpieť a práve strata jej miminka je neporovnateľná so žiadnou inou na svete.
Keď človeka niečo postihne, prechádza rôznymi fázami smútku. Na začiatku ho nezaujímajú osudy ostatných, nachádza sa vo vlastnom šoku, vtedy má čo robiť, aby sa vôbec zo všetkého spamätal, má čo robiť sám so sebou a so svojím žiaľom. No neskôr sa dostáva do fázy hľadania, kedy by chcel vedieť odpovede na všetko, najmä na to prekliate Prečo?, Prečo práve ja?, Prečo moje dieťa?. A napokon človek hľadá i iné otázky a odpovede, ako napr. "Kto musel prežiť to isté alebo podobné čo ja?" alebo "čo vlastne prežil, ako to znášal a aká bola jeho ďalšia budúcnosť??" a v tejto fáze je vlastne najlepšie, keď si môžme vymeniť názory a skúsenosti s inými, čo prežili niečo podobné a nájde oporu napr. na internete.
To čo som Ti doteraz Radka popísala, znie asi všetko až príliš komplikovane a nedodala som Ti veľa odvahy. No však často pomôžu najmä veľmi jednoduché slová, ako napr. "Je mi to veľmi ľúto", "Je to tak hrozné, prečo len musel Samuelko odísť"....a pod. Tiež dieťatko vždy pomenuj menom (Samuelko) alebo oslovuj ako 'Tvoj synček', tým jej aj nepriamo vlastne dáš najavo, že pre teba existoval ako človek a predovšetkým ako ich milujúce dieťatko, i keď si ho nemohla spoznať (a nie ako mnohí dokážu smútiacim rodičom ublížiť tým, "že však ešte nebolo na svete", takže hovoria a oslovujú len neutrálne alebo dokonca hovoria len o potrate...)
Ale ty Radka všetko zvládneš na výbornú, je krásne vedieť, ako si dávaš záležať, máš moju veľkú úctu. A ak by aj na teba prišla slabá chvíľka a budeš sa cítiť pri pohľade na tvoju kamarátku bezradne, keď uvidíš ako veľmi trpí a zovrie Ti hrdlo, pretože každé slovo, čo si jej chcela povedať, sa Ti bude zdať márne a bez zmyslu. Jednoducho sa netráp, najlepšie je keď zostaneš sama sebou, už teraz si jedna skutočne najlepšia kamarátka, ktorú by som aj ja vtedy, v tých mojich tak ťažkých chvílach potrebovala.

Veľa sily Tvojej kamarátke i Tebe želá
Denisa

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: