|
Titel : RE: sebe
|
Autor: Mira
()
Datum: 20.10.2004 21:32:50
Ahoj
Aj ja mam andelicka v nebicku, je tomu este len par mesiacov dozadu. Na zaciatku, ked som sa dostala na tieto stranky, tiez som mala vselijake pocity a nebola som si ista ci vobec chcem, aby si moj problem cital cely svet.
Je to problem predsa nasej rodiny, nie verejnosti.
No uverejnila som moj pribeh predsa.
Dnes s odstupom casu si myslim, ze mozno to nieje zla vec, ale to musi kazdy sam za seba rozhodnut.
Pre mna to bola trosku ako keby terapia. Je to uplne nieco ine ked vypises svoje trapenie na papier. uvidis, ze sa ti ako keby ulavi.
A ked mas chut plakat, kludne plac aj to pomaha.
Nezatvaraj sa do seba, lebo ten smutok bude rokmi stale tazsi a raz ho neuneses.
Ten smutok a ta bolest musi ist von.
Na nasich andelikov nezabudneme nikdy, ale naucime sa s tym zit .
Aj mne je velmi smutno, ale s tou tragickou udalostou uz nic nenarobime.
Moj osobny nazor je, ze ten ,, pan vsemohuci hore " nie je spravodlivy. Ale ked to on tak chce , bude to tak.
Moja kamaradka mi chcela dodat trosku sily a raz mi povedala: skuz tomu rozumiet tak, panbozko potrebuje tam hore andelickov, vybral si akurat tvojho, nie je to pekne
Nie, vobec to pre mna nie je pekne.
Su deti na svete co hladuju, nechcene deti co su trapene, deti od matiek co si to vobec nezasluzia a take deti trpia cely zivot.
Ked je panbozko taky vsemohuci preco si nejde tam svojich andelickou hladat. Urobil by velky skutok.
Prajem ti vela sily s pozdravom Mira
|
|
|
