|
Titel : Godovej priatelke
|
Autor: frantiska
()
Datum: 06.01.2005 10:02:44
Ahoj,dievcatko! Neviem presne, co citis, ale pred par rokmi som prezivala takuto situaciu, neviem ci trochu podobnu Tvojej:
Koncila som skolu, vyhrala som konkurz na zaujimavy postgradual do zahranicia, a necakane tehotenstvo (po 1., vopred neplanovanej, noci s priatelom, ktoreho som poznala iba pol roka) ma velmi zaskocilo o to viac, ze som si nebola ista, ci prave s nim chcem byt cely zivot. Nasim sa nepacil, nemali sme peniaze ani kde byvat a citila som sa velmi neista, ci som uz dost rozumna a zodpvedna na to, aby som vychovavala ten maly zazrak. Priatel to dieta velmi chcel a tesil sa nan a tym ma vlastne presvedcil, ze babo chcem vychovavat s nim a nie sama. Prijali sme babo ako dar, ktory sa uz nikdy nemusi zopakovat. Ani jeden den odvtedy som to nelutovala. Vsetko sa utriaslo. Ked sme sa s priatelom lepsie spoznali, zobrali sme sa. Sme spolu 10rokov, nas syn neostal jedinacikom, byvame vo vlastnom a muza lubim stale viac (dokonca uz aj nasi ho prijali).
Keby som sa vtedy rozhodla inak, som si ista, ze cely zivot by ma to trapilo. Vies, ten pocit, keby si videla deti v jeho veku, ake su sikovne, a ze Ty nevies, ake by mohlo byt to Tvoje vlastne...
Drzim Ti palce, aby si si to naozaj dobre rozmyslela a ver, vsetko sa utrasie...
|
|
|
