|
Titel : RE: stále som smutná
|
Autor: mima
()
Datum: 03.10.2006 12:29:03
Ahoj Zojka, náhodou som natrafila na túto stránku. čítala som tvoj článok a všetko čo si popísala mi je ve?mi blízke.Som na tom podobne.Teda bola som.Dúfam, že som bola. Prežila som si hotové peklo.Tiež som presvedčenaá že v každom z nás je kus dobra, že každý človek má dostať novú šancu, že treba pomáhaž, že dobro sa odplatí dobrom. NAmiesto toho som ale dostávala facky, pekne pomaly, jednu za druhou.Túbolesť som už nedokázala niesť,čakala som na zázrak, ktorý by mi všetko zmenil.Ale nič.....stále len to ticho.Znenávidela som Boha, moje Ja hrozne kričalo.Cítila som sa hrozne ale hrozne oklamaná. Myslela som si že som cvok, lebo som zrazu zistila, že to o čom som bola presvedčená v živote vôbec nefunguje.Túžila som byť zlá, lebo som sa chcela mať dobre. Ani neviem kde nastal zlom.Bola som v čajovni (dokopala ma tam kamarátka) a kúpila som si náramky, ktroé vraj ochraňujú od zlého. Pravdu povediac odkedy ich nosím je mi lepšie. A potom...rozprávam sa s anjelmi.Prosím o pomoc a.....funguje to. Skús sa porozprávať s anjelmi, oni sú vždy pri tebe a čakajú kedy ich poprosíš o čokoľvek, aj o dobré kamarátky. KAždý deň mi dávajú odkaz:Ver a nepochybuj. Držím ti palce. A ešte niečo: Všetko rieš s láskou.
|
|
|
