|
Titel : RE: SPOMENKA
|
Autor: mia
()
Datum: 15.07.2007 22:54:18
Mila Tabita............velmi rada by som vam pomohla. No neviem ako...pokusim sa saspon touto cestou.Nas Pan vie sam co je pre nas najlepsie,aj ked pouziva na to rozne cesticky,ale ako vieme mame slobodnu volu,mozno preto nam je to tazko prijat.Ale bolest raz odide,hoci spomienky ostanu.....kazdy si je sam zdrojcom stastia v zivote....to je zvlastne,ale vzdy je tu niekto kto nam musi pomoct,vy urcite mate nejaku oporu blizklo seba,polozte jej to vsetko do dlani....Riky vam mozno prazdne ostavaju,ale to mate niekde v mysli....skutocne mate ruky plne lasky,a radosti,len koli tejto okolnosti sa nejako zovreli a nechcu sa otvorit.na to im treba trosku dopomoct....ak chcete pomahat druhym.....nic nie je krajsieako niekomu darovat usmev....pretoze za usmev sa neplatia ziadne dane ani nic podobne,usmev je dar....ak rozdavate svoju lasku a usmev ludom dookola vas,urobite ich staastnymi a viac si priat ani nemozu....vy sa vo vnutri mozete citi rozne,smutne a utrapene,ale ti druhi budu vam vdacni za to ,co pre nich robite.Nemusite pre nich robit nejake obrovske hmotne veci.....pretoze aj v malickosti je dokonalost....snad sa vam to podari.....mna trapi vela veci...ale tym aka som v spolocnosti nedavam najavo,a preto ma poznaju ako usmievave slniecko,ale nevedia pravdu...tym vam nechcem povedat,ze sa mate pretvarovat...len tak urcite budu vsetci spokojny....ze vy ste v poriadku a nebudu sa trapit....aj ked som uz pisala,to trapenie bude raz odmenene,ze ma to dovod....myslim na vas
|
|
|
