Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o všeličom je tu pre Vás všetkých. Jednoducho píšte o svojich starostiach,
či radostiach, bolesti a šťastí ......
Alebo nám napíšte svoj názor na stránky Anjelikov.


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 ako mám s tým žiť.?.
 Aneli   25.08.2007   22:08:08 
 RE: ako mám s tým žiť.?.
 Lucia UK   02.11.2007   19:32:19 
 RE: ako mám s tým žiť.?.
 Miminka   12.09.2007   10:47:33 
 RE: ako mám s tým žiť.?.
 Natálka   26.08.2007   11:57:09 
 RE: ako mám s tým žiť.?.
 Aneli   26.08.2007   23:01:47 
 RE: ako mám s tým žiť.?.
 Natálka   26.08.2007   23:27:00 
 RE: ako mám s tým žiť.?.
 Aneli   27.08.2007   00:00:58 
 RE: ako mám s tým žiť.?.
 Natálka   27.08.2007   00:12:45 
 RE: ako mám s tým žiť.?.
 Aneli   27.08.2007   10:11:46 
 RE: ako mám s tým žiť.?.
 Natálka   27.08.2007   12:00:08 
 RE: ako mám s tým žiť.?.
 Iva   09.09.2007   15:48:24 
 RE: ako mám s tým žiť.?.
 Aneli   13.09.2007   14:04:49 
 RE: ako mám s tým žiť.?.
 Iva   13.09.2007   18:38:16 

  Titel : ako mám s tým žiť.?.
Autor: Aneli  ()     Datum:  25.08.2007 22:08:08

Neviem čo je to so mnou, cítim sa hrozne. Aj keď ma tešia dve detičky, pred dvoma mesiacmi som musela prerušiť tehotenstvo, pre deformovaný plod. Deň potom ako som podstúpila zákrok som sa v noci prebudila na nejaký čudný pocit, ako keby niekto bol vedľa mňa. Otvorila som oči, prešiel po mne mráz a strašne som sa bála. Zbadala som biele obrysy ženy a v náručí držala malý zabalený batôžtek, nevidela som doňho len som pocítila, že je to moje dieťa. V duchu som si povedala ,,neboj sa, je to len tvoje dieťatko" vtedy opadol strach a znova som si ľahla a hneď zaspala. Ráno som to povedala manželovi, samozrejme mi neveril a vravel, že to bol len sen. Ale ja viem, že to nebol sen, niekto nejaký anjel mi prišiel ukázať na rozlúčku môjho anjelika, pretože ja ho strašne ľúbim a všetko rozhodnutie bolo pre mňa nesmierne ťažké. Od tej doby myslím len na toho maličkého anjelička, ako som mu ublížila. Uťahujem sa do samoty kde plačem. Chodím na cintorín a zapaľujem sviečky, v noci sa budím zo sna úplne spotená a dívam sa do tmy, cítim ako keby tam niekto bol a pozeral sa na mňa ako spím. Sníva sa mi stále o bábätku ktoré sa na mňa usmieva. Ja nie som blázon ale neviem ako ďalej, všetci mi vravia zabudni na to. No ja na to nechcem zabudnúť a moc ma trápi, že som také niečo mohla spraviť a neviem ako mám s tým žiť :´(

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: