|
Titel : RE: ?akujem
|
Autor: Mirka
()
Datum: 05.09.2007 22:04:38
Martinka, viem čo si zažila. My sme havarovali, dostali sme šmyk a skončili v priekope... Prvé čo bolo, keď som sa prebrala v rozbitom aute, výkrik "Kde je moje dieťa..." Bola tma, nevidela som, bolo len ticho, žiaden plač... Zovrelo mi srdce... Konečne sa mi doráňanej podarilo odopnúť pás a otočiť... zaostriť zrak v tme a vtedy som zbadala obrysy vaničky kočíka, zodvihla som ju a pod ňou, som zbadala biele obrysy dupačiek nášho 4 mesačného bábätka... Ležalo nehybne na podlahe (vtedy sme ešte nemali autosedačku, bolo to pred 5 rokmi). Ani neviem ako som sa k nej dostala, zodvihla na ruky a vtedy začala plakať, zobudila sa. Ona prespala celý ten náraz a zobudila sa až na to, že som ju zodvihla... Nič sa jej nestalo, ani manželovi, ja som bola najviac dobitá, ale len podriadne modriny a pár tržných rán... Bolo to 08. 08., mám rešpekt pred týmto dňom. Som šťastná, že sme to prežili, a dnes má naša slečna 5 rokov a má 8 mesačného bračeka, za ktorého sme takisto veľmi vďační. Vtedy som pochopila, ako málo stáčí a život vyhasne.Veľmi s vážim svoj život a ešte viac životy mojich milovaných detičiek.
Je miveľmi smutno, keď tu čítam o utrpení iných maminiek. Život je ťažký, ale krásny...
|
|
|
