|
Titel : RE: Co robiť?
|
Autor: Erika B.
()
Datum: 01.07.2008 14:17:58
Asi 2 tyzdne pred zapisom do 1. rocnika na VS som zistila, ze som tehotna. Zvazovala som, ci do skoly nastupim alebo nie. O interrupcii som vobec neuvazovala. Do skoly som nastupila a o mesiac na to potratila. Bolo to sklamanie, sok... Na konci 2. rocnika sa mi podarilo otehotniet znova. No cez prazdniny som opat potratila. V 3. rocniku, tesne pred Bc. statnicami, som znova otehotnela. Sice s velkymi problemami ale predsa. Asi 2 mesiace pred statnicami som zasa zazila ten sok – opat som potratila. 3 neuspesne tehotenstva su za mnou. Nikdy som nezvazovala interupciu a v podstate som ju vzdy podstupila kvoli potratom. Dnes som tehotna 4.x – zasa sa to zadarilo pred Mgr. statnicami. A zasa s obrovskymi problemami. Zatial to vyzera slubne. S manzelom cakame dvojicky. Byvame u mojich rodicov, mame iba 1 izbu (ostatne su spolocne). Buducnost nevidim ruzovu – zrejme budeme zit z ruky do ust. Ale teraz sa strasne tesim na nasich drobcov a co pride, budem riesit po tom.
Mam kamaratku, ktora bola na potrate 2x. Dobrovolne. Viem, ze teraz si to vycita a velakrat som od nej pocula, co by bolo keby... Ake by boli velke tie jej deti, ako by vyzerali... Tieto otazky si kladiem aj ja.
Tvoja priatelka je podla jej rodicov "prilis mlada"... ale ved nema 15, ani 16 rokov. Pre nasich rodicov budeme vzdy prilis mladymi a nechapavymi. Ale rodicia nas maju podrzat!!!
Majo, stoj pri nej, davaj jej najavo svoju lasku, zahrnaj ju pozornostou, hladkaj jej brusko, rozpravaj sa s malickym... Nech vie, ze to babatko chces. Mozno ju tym pred jej rozhodnutim obmakcis. Budem drzat palceky! A budem rada, ze potom, najneskor toho 8.7., napises, ze sa nic nekonalo a o par mesiacov z vas budu uzasni rodicia!
|
|
|
