|
Titel : RE: Hrobček
|
Autor: Mária
()
Datum: 01.11.2008 09:05:24
Ahoj, možno mi neuveríš, ale presne viem, ako sa cítiš. Presne pred troma rokmi som bola na tom tak, ako ty. Bolo to strašné a zúfalé, ale ver mi, keď prekonáš toto najťažšie obdobie, už hádam prekonáš všetko... Po tom, ako malý "odišiel" do nebíčka a po tých nekonečných stresoch, môj manžel ma donútil ísť na dovolenku k moru - boli sme tam 11-12 dní. Smútok bol veľký, hlavne keď som videla pri mori čľapkajúce sa a džavotajúce sa detičky. Ale myslím, že mi to celkom pomohlo, hlavne usporiadala som si myšlienky, dala som ich na papier, určila som si, čo budem robiť ďalej a hlavne som si povedala, že to musím, musím zvládnuť kvôli manželovi. No, keď sme prišli domov, všetko sa vrátilo späť a zase obrovský smútok, cintorín, ... No čo mi pomohlo, že som sa na dovolenke pozbierala po fyzickej stránke. Do 2 týždňov som nastúpila do roboty - hrozný pocit ráno vstať a ísť medzi tých ľudí, ktorí mi ani nevedeli, čo mi majú povedať, ako sa majú pri mne tváriť... Presne si pamätám určité pohľady ľudí, keď som išla po chodbe... V práci som zastávala miesto vedúcej, mala som 24 ľudí pod sebou, ktorí potrebovali, aby som ich viedla a zastávala si ich a aby som hlavne bola fit. Tak strašný stres a obrovské množstvo povinností som myslela, že nezvládnem. Dala som sa aj rýchlo na angličtinu, aby som mala hlavu stále zamestnanú. A navyše u nás nebolo ľahké, aby som znova otehotnela a myslela som si,že už ten krásny pocit nezažijem, no asi po 2 mesiacoch som sa znova dala na stimuláciu vaječníkov u odborníka a zašla som aj za ľudovou liečiteľkou a doteraz nechápem, ako v tom strese a zhone sa to podarilo a dnes tu mám prekrásne detičky - dvojičky.
Možno niečo z môjho príbehu ?a osloví a pootvorí Ti oči, aby si sa na to všetko začala pozerať ináč...
Držím palce, musíš ten obrovský smútok prekonať, aj keď viem, že to nie je ľahké...
|
|
|
