Titel : RE: máme tretieho ajnelíka
|
Autor: ada
()
Datum: 05.06.2010 10:00:01
Ja mám 27 rokov.Doktori ma uisťovali,že čo sa bojím,že som ešte mladá,že ľahko otehotniem,ale čo mi je z toho.Pomaly sa mi rúca celý svet.To sa len zdá že som silná,ale tak ako aj ty,nechcem už prežívať ďalšie straty,nechcem brať životy mojím deťom.Tiež sa cítim strašne prázdna,nič ma neteší.Mám skvelého manžela,ale keby sme aspoň stavali dom,aby som mala nejaké zamestnanie,nemyslela by som na to.Aj prácu mám,ale tá ma ubíja.Nič ma neteší.Dnes je krásne počasie a ja nie som schopná ani len dvihnúť žalúzie z okien.Nemám chuť pozerať na to ako je vonku krásne a ako ja sa cítim mizerne.Vraj som zavčasu otehotnela.Po prvom potrate som otehotnela po 3 mesiacoch (po odporúčaní lekárov)-zavčasu.Po druhom potrate som otehotnela po pol roku (odporúčanie lekárov)-zavčasu.Nerozumiem ničomu.Teraz mi bol odporúčaný rok.Skúsim si vybaviť nejaké kúpele.Nechce sa mi medzi ľudí,a vôbec nie do práce.Tiež že to všetko robí psychika,ale ako mám na to nemyslieť po toľkých porážkach,keď som už konečne tehotná? To sa žiadna matka nebojí o svoje dieťa počas tehotenstva,len ja?papa
|
|
|