Titel : Na pokraji sil
|
Autor: erika
()
Datum: 24.06.2010 13:55:01
Neviem ako to napísat ale strácam sa a trápim už 4roky.Vtedy sme po narodení prisli o naše prve dietatko.Milovala som ho a milujem najviac na svete.Tažko som sa odhodlavala ist do toho znova.Narodila sa nám dcérka.Teraz ma 3ročky no ja sa neviem akosy spamatat s tej straty.Ked mala malá 1,5roka začala som mat také stavi,že sa sama nespoznávam.Niekedy ked to na mna príde mám zlost na všetko.Moje vnútro úplne ako ked vybuchne sopka a som plna hnevu,zloby.Kričím na malú,za každu blbost jej capnem na zadok.Niekedy si myslím,že sa neovládnem a som schopná čohokolvek.Bojím sa že jej ublížim.Neviem kde sa to vo mne berie,prečo to tak je.Mám strach ju milovat.Robym si od nej odstup.Dokonca smutok ktorý som prežívala sa zmenil v nenávist.Je mi strasne ale strasne,zle.nemám niekedy chut ani len zit.Vyčítam si,že si vlastne to nase 2he dietatko ani nezaslúžim.Mám niekedy pocit,že sa zbláznim.Najradčej by som si zbalila veci a odyšla niekam daleko aby som nemohla ubližovat.Som tak zlomená,že si zlost vybyjam na všetkych.Bola som už aj u psychologa aj psychiatra no dokopy mi nepovedali vobec nic.Nechcem brat lieky lebo viem ze to nie je riešenie.Snažím sa stoho dostat no mam pocit,že je to stále horšie a horšie.Depresie dennodenne.Kazdy mi vraví že musim hladiet dopredu a nie sa stále vracat k tomu čo bolo.Bohužial nie som ten typ ktory to dokaže.Čo mám robyt?
|
|
|