Titel : RE: Nevládzem
|
Autor: Erika B.
()
Datum: 15.07.2010 20:56:28
Na tychto strankach je uzasne to, ze pomozu prekonat strasne tazke chvile a jedna druhu tu dokazeme pochopit a zaroven sa snazime aj navzajom sa podporit. Nie raz som ich uz vyuzila aj ja. A tymto strasne moc dakujem Deniske za ich zalozenie a prevadzkovanie. Zuzka, je mozne, ze ten problem, ktory momentalne mate sposobil aj MA. Preto je super, ked sa preliecis a potom supsnete na to. Vidim, ze uz preto, aby bolo babo na svete, nieco robis. Tize mam za sebou kooopec lieceni - niektore boli vsak uplne zbytocne. Ale ja som mala pocit, ze sa snazim o to, aby kazde tehu dopadlo co najlepsie. Mne este po 2. potrate dost pomohli aj homeopat. antidepresiva. Sla som do lekarne a takto som to od nich aj pytala. Hned mi ich navrhli niekolko (myslim, ze ja som brala Sedatif PC - ten brala aj kamoska ako tehulka kvoli rodinnym problemom a pomohol jej). Co sa tyka manzela. Ja mam tiez super (toho mojho), ale s nim som velmi taketo veci nerozoberala. Nechcela som ho trapit, aj ked viem, ze ho to trapilo. Este kratko po kyretazi ano, ale neskor som to preberala len s ludmi, ktori do toho neboli nejako zainteresovani. Nedavno, ked sa nam narodili dvojcence, som sa manzela pytala, ci si niekedy spomenie na tych nasich 3 anjelikov (ja na nich myslim takmer kazdy den). Povedal, ze ano spomenie a ze tusi, ze nase prve by tento rok slo do 1. triedy a v polovici juna by malo 6 rokov (dalsie by malo vo februari 4, a to tretie by malo 4 v oktobri). Vzdy som si myslela, ze na nich zabudol. Ale nie. A viem, ze ani nikdy nezabudne. Chodte niekam na dovolenku, do kina, na kavu... Ale nerozpravajte sa o tom, co sa stalo pred 4 mesiacmi. Aby ten cas naozaj patril iba vam dvom. Ten treti sa bude na vas divat. A ty sa divaj do svojej buducnosti, ako kracas s obrovskym bruskom, ako citis pohyby, nakupujes vybavicku a strasne sa tesis na porod. Verim, ze ten cas raz pride. A ty sem napises aka si stastna a tak dodas odvahu aj inym maminam anjelikov. Drzim palceky! P.S.: pre Aurri: Dakujem za slova, ked si napisala, ze som ti pomohla. Ani si to neuvedomujem. A ako ste pokrocili?
|
|
|