Titel : RE: cas lieci
|
Autor: bibiana
()
Datum: 23.09.2004 11:08:54
Dani je mi ľúto čo sa prihodilo. Aj nám zomrelo dieťatko, o 2 dni to budú 4 mesiaci čo nám Kubko zomrel (1 mesiac po narodení). Naozaj tých 6 týždňov je veľmi málo na to, aby si sa zaradila do života. Veď 29 týždňov si sa chystala na niečo iné a zrazu sa to všetko zmenilo v jednom okamihu a nedá sa to nijako vrátiť. Tiež nevyzerám ako troska, ale dodnes neprejde deň, čo si sama v kúte nepoplačem. Najhoršie je, že tú bolesť neviem nijako vymazať, stále to bolí a jedine ako to dostať zo seba je plač. Žiaľ nič viac nemôžem urobiť. Vraj čas lieči, ale tá bolesť tam ostane. Keď som sa vrátila do roboty bolo to hrozné, každy mi chcel pomôcť, ale ja som stále myslela na to, že tu nemám čo hľadať a mala som byť niekde inde. Ale netreba sa vzdávať a musíš ísť dopredu. Keď sa zastavíš nič sa nezmení, to čo sa stalo tam bude stále. Každýnám hovoril, že sme mladí bude ďalšie. Omyl žiadne ďalšie nevymaže tú skúsenosť a bolesť. Moje dieťa bolo jedinečné, vlastná osobnosť a nemôže ho predsa nahradiť niekto iný. Teším sa, že čakáme ďalšie, ale za Kubkom mi ja stále rovnako smutno. Dani navzdávaj sa, rob ako to cítiš, len nedopusť, aby si upadla do depresií. Chviľku to bude trvať dokým začneš mať záujem aj o niečo iné. Každá to prežívame inak.Moje švagriné tiež neberú ohľad na to, že sa nám prihodilo niečo také, proste si myslia, že človek bude ako predtým a keď mám zlú chvíľku ani ich nenapadne, že možno som ešte prehnane precitlivená. Kašli na to, rob čo uznáš za vhodné a neboj ja verím, že sme si ten kalich trpkosti snáď už vypili do dna. A pravdou je, že sa zrazu začneme pozerať na všetko inak a uvedomíme si, že porodiť zdravé dieťa je naozaj zázrak. Prajem veľa veľa síl Dani. Keby siniečo potrebovala kľudne sa ozvi na môj mail.
|
|
|