Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom, ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej. Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.
Avšak životný úsek rodičov počas snaženia sa o ďalšie dieťatko alebo počas očakávania jeho príchodu na svet, je častokrát veľmi ťážké obdobie plné neistoty a obáv.

Preto by som chcela venovať toto fórum všetkým rodičom, ktorí majú svojich anjeličkov v nebíčku a chcú mať ďalšie miminko. Je venované rodičom - mamičkám, ktoré túžobne očakávajú svoje bábätko a chceli by prispieť do diskusie ako to prežívajú, aké sú ich každodenné radosti, či starosti.

Taktiež chcem fórum venovať všetkým, ktorí nám môžu napísať ako im život plynie ďalej, ako sa vyrovnali a popasovali so svojím životným úderom po strate dieťatka.

Toto diskusné fórum by som jednoducho chcela nazvať a život ide ďalej ....
 


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Nase ......
 Peto a Silvika   25.02.2005   19:58:17 
 RE: Nase ......
 aberta   10.03.2005   21:35:06 
 RE: Nase ......
 Silvie   08.03.2005   12:22:06 
 RE: Nase ......
 Andrea   02.03.2005   18:21:33 
 RE: Nase ......
 andrea   26.02.2005   21:51:06 
 RE: Nase ......
 Jana   25.02.2005   22:08:03 

  Titel : RE: Nase ......
Autor: Andrea  ()     Datum:  02.03.2005 18:21:33

Drahi Peto a Silvika,
niet vacsej rany do srdca ako ked od buduceho rodica osud vytrhne vlastne dieta.Viem presne co obaja prezivate, ako velmi to boli.Aj my sme minuleho roku v septembri mali dostat ten najkrajsi darcek.Tak velmi sme sa tesili,tiez sme obdivovali tie drobulinke vecicky, ktore sme si doma hromadili.Srdiecko nasho synceka bilo len 37 tyzdnov.Jedna zdrav.sestra v nemocnici mi povedala:"vas syncek moze byt na vas velmi hrdy, ze ma takych milujucich rodicov s ktorymi mohol byt aspon tych 37tyzdnov, lebo ste ho prijali a milovali od prveho dna." Tak aj vase malinke babatko moze byt pysne na svojich rodicov, lebo uz len vas smutok za nim dokazuje, ze ste ho milovali a ocakavali s nesmiernou laskou.Musite sa obaja drzat,rozpravajte sa navzajom o tom,niekedy staci len rameno na vyplakanie.Tieto web stranky mne osobne velmi pomohli,nasla som tu spriaznene duse,ktore mi dodali nadej a oporu.Ked ma chyti slaba chvilka, posadim sa k obloku a vidim,ze zivot sa nezastavil,ide dalej aj napriek tomu co sa nam stalo a my musime ist dalej s nim.
Vela sil a slniecka do buducnosti vam zasiela Andrea

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: