Titel : RE: Nase ......
|
Autor: Andrea
()
Datum: 02.03.2005 18:21:33
Drahi Peto a Silvika, niet vacsej rany do srdca ako ked od buduceho rodica osud vytrhne vlastne dieta.Viem presne co obaja prezivate, ako velmi to boli.Aj my sme minuleho roku v septembri mali dostat ten najkrajsi darcek.Tak velmi sme sa tesili,tiez sme obdivovali tie drobulinke vecicky, ktore sme si doma hromadili.Srdiecko nasho synceka bilo len 37 tyzdnov.Jedna zdrav.sestra v nemocnici mi povedala:"vas syncek moze byt na vas velmi hrdy, ze ma takych milujucich rodicov s ktorymi mohol byt aspon tych 37tyzdnov, lebo ste ho prijali a milovali od prveho dna." Tak aj vase malinke babatko moze byt pysne na svojich rodicov, lebo uz len vas smutok za nim dokazuje, ze ste ho milovali a ocakavali s nesmiernou laskou.Musite sa obaja drzat,rozpravajte sa navzajom o tom,niekedy staci len rameno na vyplakanie.Tieto web stranky mne osobne velmi pomohli,nasla som tu spriaznene duse,ktore mi dodali nadej a oporu.Ked ma chyti slaba chvilka, posadim sa k obloku a vidim,ze zivot sa nezastavil,ide dalej aj napriek tomu co sa nam stalo a my musime ist dalej s nim. Vela sil a slniecka do buducnosti vam zasiela Andrea
|
|
|