Titel : slniecko
|
Autor: Andrea
()
Datum: 27.03.2005 01:37:03
Som nesmierne rada, ze konecne mozem aj ja napisat do tejto rubriky "nase deticky". Som Briankovou mamickou-nasho prvorodeneho synceka, ktory sa nam tichucko narodil v septembri min.roku v 37.tt. Strata nasho milovaneho Brianka nas boli stale rovnako, no cas sa postaral, ze sme sa s tym MUSELI naucit zit a nechat ho "ist" aj napriek nasej voli. Stali sme sa opat nadejnymi rodicmi, ked sme nedavno zistili, ze cakame babatko. Bola to obrovska radost, ale aj nekonecne obavy, strach a neistota. Nie sme uz v takej pohode, ako sme boli pri Briankovi, clovek sa boji vyslovit vetu, ze v oktobri budeme mat babatko. Kazdy den nas valcuje obava, ci je vsetko v poriadku, ci sa v brusku cosi zle nedeje. Jeden druheho utesujeme, ze tentokrat to uz urcite vyjde a postielka neostane opat prazdna. Druhe tehotenstvo ma taktiez prinutilo netrapit sa nad smutnou minulostou ako doteraz, uz len koli babatku a kontrolovat moje /caste/ navaly placu. Trapi nas otazka, preco Brianko nemal tu sancu sa tesit teraz s nami zo svojho surodenca. Bol by Velkym Bratom. Andrea
|
|
|