| Titel |
Autor |
Datum |
  |
Radosť, či strach?
|
|
Aneta
|
11.04.2005 13:33:06 |
|
|
ANDREA
|
13.04.2005 06:52:05 |
|
|
Jarka
|
11.04.2005 14:40:22 |
|
|
mirka
|
11.04.2005 20:09:39 |
|
|
Jarka
|
12.04.2005 07:43:59 |
|
|
Aneta
|
13.04.2005 11:53:48 |
|
|
Erika
|
16.06.2005 01:41:03 |
|
|
Aneta
|
22.07.2005 22:40:16 |
|
|
Erika
|
04.08.2005 00:54:02 |
|
Titel : Radosť, či strach?
|
Autor: Aneta
()
Datum: 11.04.2005 13:33:06
Milí navštevníci tejto krasnej stránky! Chcem sa s vami podeliť aj o moje pocity. Pred rokom 14.3.2004 sa nám po bezproblémovom tehotenstve a pôode narodila krásna dcérka Veronika. Ziaľ nevedela sa nadýchnuť, tak lekári začali bojovať o jej záchranu.Bol to šok.Dostala sa do kardiocentra v BA, zistilo sa,že má vážnu srdcovú vadu a problém s dýchacími cestami, nedokázala dýchať bez prístroja.Boli sme s ňou až do konca.Zomrela nám 30.3. večer po tom, čo ju odpojili od prístrojov, lebo bola podľa lekárov neoperovateľná. Bola nádherná. S manželom sme si mysleli, že sa nám sníva, nevedela som si predstaviť svoj ďalší život.Však tak sme sa na ňu tešili, bola naše naplánované prvé dieťatko. život však išiel ďalej. Vrátila som sa do roboty, tiež medzi deti, boli úžasné, na nič sa nepýtali. Bolesť v srdci však bola nesmierna.Som však rada, že naša dcérka je u Pána Boha.Keby som neverila, určite by som to nezvládla.Viem, že moja Veronička je malý krásny anjelik, ktorý na nás dáva pozor.Večer, čo večer sa modlím k Bohu, aby mi na ňu dal pozor.Viem, je v tých najlepších rukách.Nemusí trpieť, tak akoby trpela tu na zemi. Veľmi nám chýba a veľmi ju ľúbime. O tom, že Boh je naozaj dobrý nepochybujem, som v ôsmom mesiaci tehotenstva a naše druhé dieťatko sa má narodiť 26.mája. Pred tromi týždňami sme sa poriadne vyľakali.Pri vysávaní som zrazu začala krvácať.Hneď sme išli do nemocnice.Našťastie to nebolo silne krvácanie, vraj len praskla nejaká cievka na krčku maternice, ale naše maličké to neovplyvnilo.Aspoň dúfam.čím viac sa blíži termín pôrodu, tým mám väčší strach.Bojím sa, že to všetko sa zopakuje, ale zároveň verím, že Pán Boh dovolí, aby toto dieťatko bolo zdravé a zostalo s nami. Teraz si už dávam veľký pozor, iba oddychujem.Musím sa šetriť, aby sa našej maličkej nič nestalo.Ako sa to celé skončí vie len Pán Boh.Však Božie cesty sú nevyspytateľné a je to naozaj pravda.Držte nám prosím palce!Určite sa potom znovu ozvem.Pozdravujem všetkých rodičov aj Anjeličkov!Aneta
|
|
|
|
|
Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom,
ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej.
Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už
v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.
