Titel : darcek
|
Autor: janka
()
Datum: 22.06.2005 13:26:24
Tuto stranku navstevujem naozaj dlho(niekolko rokov),ludia co sem pisali a pisu mi pomohli tym,ze vyrozpravali svoje pribehy a ja som mohla zistit,ze nie som jedina na svete,co ma takyto zial.niezeby som sa vytesovala z toho,ze rovnake utrpenie preziva aj niekto iny,skor naopak,dokazala som v srdci prezit aj tragediu inych ludi,neupriamovat sa len na seba.velakrat som sa dozvedela,ze moje pocity nie su az tak zcestne,ze to tak preziva aj ina zena... konkretnejsie - prisla som o tri babetka a bolo to naozaj tazke.nevedela som si uz ani predstavit,ze sa tato bolest pominie.ale stalo sa.moje vnutro vyliecil Boh,ani neviem definovat ako, proste sa nieco v okamihu zmenilo a ja som bola slobodna rozmyslat nad tym co sa stalo,pozerat na ine kociariky bez zavisti.po dietatku som neprestala tuzit,len som sa nejak uvolnila,proste bola stastna aj napriek stratam.bolo mi jasne,ze taketo vyliecenie som si nemohla naordinovat sama (bolo to 5 rokov cez ktore som trpela,uznate,ze to neslo len tak same od seba zmenit)a hoci mam uzastneho manzela aj rodinu,v tom mi ich laska nestacila. zaver - ked toto pisem,jednym okom stale pozorujem kociarik vedla mna,ci uz nieje cas dat papat mojej princeznicke.narodila sa nam pred 2 a pol mesiacom a mna vobec neprekvapovalo,ked lekar po porode zahlasil,ze toto dietatko je zazrak,ze vyrastlo v brusku za tak zlych podmienok. (tehotenstvo aj ked vysoko rizikove kvoli prognozam,bolo bez problemov!) ani neviem co povedat na zaver,ale urcite hlavne to,ze nikdy nieje clovek so svojim trapenim sam,ze Boh je tak dobry aj ked skusa.niekedy sa veci deju celkom nelogicky a casto sa pytame "preco,preco ja ?",no odpoved zrazu pride a s nou aj velky posun vpred.
|
|
|