|
Titel : RE: moj cierny den
|
Autor: anka
()
Datum: 30.01.2007 19:50:37
Ahoj Anna,
okrem mena máme spoločnú bolesť. Tá moja pramení zo straty prvorodenej dcérky Elizabeth krátko po narodení. Je to už 6 rokov a dnes sa teším zo svojej druhorodenej Viktórie. A ako Ti chcem pomôcť? Neviem, len Ti prozpoviem, akos om to zvládla ja. Každý deň po Elizabethinej smrti som si vravela, musím žiť, lebo inak by jej smrť bola zbytočná. Ona zomrela, ja som prežila. Po ťažkom pôrode naša dcérka zomrela a takmer aj ja, no lekárom sa podarilo zachrániť ma. Našej dcérke pomôcť nevedeli a tak nás navždy opustila. Je našim anjelom strážnym. Stráži nás a hlavne našu druhorodenú dcérku. Po čase som si začala hovoriť, že Boh ju potreboval viac ako my, dnes viem, že musela zomrieť aby Vikinka mohla žiť. Verím v Boha, v anjelov a aj na zázraky, ve´d každý deň je zázrak. Slnko čo dnes zapadlo to isté zajtra ráno výjde. Tvoja dcérka je anjelom v nebeskom kráľovstve a stráži vás a bolí ju, že trpíš, ale určite jej tam je dobre. Viem, že ju chceš objať aspoň raz naposledy, no nedá sa . Plač, plač a časom sa aj bolesť a hnev, ktorý cítiš zmierni. No neurob chybu, mysli na to, že ťa manžel a druhá dcéra potrebujú a pomôžeš im, ak dovolíš aby oni pomohli tebe. Veď aj im chýba váš anjelik. Ja sa so svojou dcérkou rozprávam vždy keď idem spať a môj manžel tíško leží a počúva ako plačem, potom ma objíme a svet je o čosi menej smutný. Musíme žiť, lebo život ide ďalej. Dnes ešte nevieš odpoveď na množstvo svojich otázok, ale daj tomu čas a uvidíš, všetko má svoju príčinu, ve´d aj to že dnes slnko zapadá je preto, aby ráno mohlo znovu svitať. Počkaj do "rána", všetko čo vidíš v očiach svojej dcéry vnímaj. Dovoľ jej objať ťa a podeľ sa s ňou o svoju bolesť. Netrp tíško a sama. Sama to nezvládneš ver mi. Neodháňaj od seba tých, ktorí ťa ľúbia a dovoľ im ľúbiť ťa. Nie je to vaša vina, nehľadaj príčinu. Vedz že zlé veci sa stávajú dobrým ľuďom, a ak si myslíš, že nič horšie sa stať nemohlo, mohlo, preto buď vďačná za zdravie a žitie vás troch. Spočiatku, až pominie prvotný bôľ príde aj prvý úsmev, pocit viny za to, že sa dokážeš usmiať napriek tomu že si stratila dieťa no nemaj pocit viny. Žiješ lebo Boh to tak chcel, asi potreboval viac tvoju dcéru ako ty. Viem, že ťa nič nepoteší, ale netrpíš sama.
Anka
|
|
|
Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom,
ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej.
Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už
v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.
