|
Titel : RE: jak odpovídáte?
|
Autor: Denisa
()
Datum: 06.06.2008 22:03:10
Ahojík Lucko
Je to dobrá otázka, i ja som si ju neraz sama pložila, najlepšie rozhodnutie bude skutočne len to, čo cítiš v srdci.
Pokým som nemala ďalšie dieťatko a niekto sa ma spýtal, či mám deti, vždy som odpovedala, áno mám a vzápätí krátko dodadala, že som moju Vivien žiaľ stratila.
Po narodení druhorodenej dcérky som najmä popri celej zaneprázdnenosti nie vždy mala chuť odpovedať a pri otázke máte deti - som spomenula len Ameli. No v srdci ma bolestne pichlo, cítila som sa odrazu hrozne a moja odpoveď mi neschádzala z mysle.
Odvtedy, či mám čas alebo som práve na behu, vždy odpoviem, že mám dve deti a keď predpokladám, že sa ma dotyčný bude pýtať viac, vkrátkosti hneď spomeniem, že som prvorodenú dcéru stratila, tým sa diskusia zväčša ukončí.
Som na obidve moje dievčatká hrdá, i Vivien neustále ku mne patrí, je členom našej rodiny, niekedy som síce o jej pevné miestečko musela "bojovať", pretože nie pre všetkých bola NIEKÝM, moje úsilie stálo však zato.
Som šťastná a vyrovnaná. Srdcom moje deti milujem obe rovnakým dielom. A Ameli môžem vďaka Bohu preukazovať lásku i fyzicky, denno-denným láskaním v mojej náruči.
Denisa
P.S. Ešte je veľmi dôležité podotknúť - stratu dieťatka je potrebné dobre sám v sebe prepracovať, prijať ju, oslobodiť sa, zmieriť sa..., inak sa nedá o niečom podobnom hovoriť len tak v každý všedný deň.
Na prijatie a zmierenie sa bolesti som pár tipov písala v rubrike Ako pomôcť, no zaručený recept nepozná žiaľ nik, ten musíme veľmi ťažko každý hľadať sám. Všetkým prajem veľa veľa síl.
|
|
|
Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom,
ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej.
Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už
v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.
