|
Titel : RE: zpet na andilky...bohuzel
|
Autor: Erika B.
()
Datum: 23.11.2009 15:28:37
Jank, s kludom mozes byt na mna aj nahnevana za to, co som napisala Sakti. Chapem to. Ved aj ja by som bola. Zakazdym, ked som prisla o babatko, strasne som tuzila zostat zasa tehulka. Stale som si predstavovala v kolkom tyzdni by som bola. Dokonca si pamatam terminy porodu vsetkych MOJICH DETI. To najstarsie by malo búduci rok v juni 6 rokov a slo by do skoly. A najmladsie z tych o ktore som prisla by malo teraz v oktobri 3.
Len ak by sa k tebe vratil Ondrejko a k Sakti Rozarka, o kom by ste im potom hovorili? O Ondrejkovi, o Rozarke? Myslim, ze by sa ich to dotklo. A ty? Mala by si 2 deti (aj ked jedno v nebidcku) alebo len jedno (kedze Ondrejko by sa ti vratil)? Neviem, zrejme je nieco medzi nebom a zemou. A mozno sa tieto deticky naozaj nemohli narodit (ako moji traja anjelickovia-mimochodom LUBIM VAS, CHROBACIKOVIA). Preto si myslim, ze kazdy anjelik, ktory odleti prec ma svoju ulohu aj tu na zemi - lebo sme s nim mohli byt hoci len taky kratucky cas, ktory nas mal zemnit mozno k lepsiemu. A anjelik, ktory uz odletel sa uz nevrati. Lebo, presne ako povedala tvoja mama: je jedinecny, krasny a uzasny. Ja dnes mozem povedat, ze som mamou 5 deti, aj ked 3 znich su prec, ale verim, ze raz sa s nimi stretnem a budem ich moct objat.
A moja sestra hovori, ze u Jeziska na policke caka kopec malinkych babatiek. A mozno z tej policky padnu priamo k vam. Kiezby. Drzim palceky a Ondrejkovi a Rozarke posielam pusinky do nebicka.
|
|
|
Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom,
ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej.
Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už
v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.
