| Titel |
Autor |
Datum |
  |
die?a ako dar
|
|
marcellita
|
19.11.2010 14:10:44 |
|
Titel : die?a ako dar
|
Autor: marcellita
()
Datum: 19.11.2010 14:10:44
Neviem prečo, ale práve tento rok som vežmi ?a?ko niesla stratu ná?ho anjelika, ktorý nám odi?iel pred 7 rokmi. Plakávala som častej?ie ako po iné du?ičkové dni, a bolo mi to vežmi žúto. Odi?iel nám anjelik, ale musela som sa s tým vyrovna?.
Po jeho odchode som za pol roka zostala tehotná a narodila sa nám dcérka Mária. Uvedomila som si to, ?e ten anjelik jej uvožnil miesto. Nemali by sme ju. Pri narodení neplakala mala som strach čo sa stalo pre?lo mi v jednej sekunde v?etko cez hlavu, ale na??astie po krátkom o?ivovaní začala plaka? a ja som zostala kžudná, ?e moje dievčatko ?ije. Keď mi ju priniesli na izbu, vydávala také zvuky ako mrnčanie mala som strach, čo sa to deje stále mrnkala. Potom mi sestrička povedala, ?e je z pôrodu ubolená a musí bra? ATB keď?e bola prená?aná a mala v sebe zápal. V tedy som si povedala, ?e ju budem chráni? aj keby sa čo dialo, a zostalo to takto a? dodnes.
Po necelých dvoch rokoch sa nám narodil synček. Od jeho počatia cez tehotenstvo a bezproblémový pôrod som za?ívala iba krásne dni, ktoré mi moje deti a man?el spestrovali svojou prítomnos?ou a svojím bytím.
Deti rástli a ja som znova zostala po necelých dvoch rokoch po synčekovi tehotná. Moja prvá reakcia bola vežké prekvapenie, strach ako to zvládneme. Ale po pár dňoch som si povedala, ?e zvládli iní, zvládneme aj my. Bývalo mi vežmi ?a?ko, od ?alúdka, ale povedala som si, ?e to beriem ako takú obetu za to bábätko aby bolo zdravé. Pri sone, mi doktor oznámil, ?e die?atko je v poriadku a ja som bola vlastne rada. Synček bol maličký a sna?ila som sa mu venova?, ako sa len dalo. Vedela som, ?e keď príde bábo tak svoj čas budem musie? deli? tak, aby som ani jednému nechýbala. Keď som pri?la na ďal?ie sono, tak nám z man?elom doktor oznámil, ?e tam nie je jedno bábätko, ale dve.
Najskôr sme nevedeli či sa máme smia?, alebo plaka?. Keď nám Pán Boh po?ehnal deti tak asi vie prečo a my ich máme z láskou prija?. A tak sme pre?ívali s na?imi jednovaječnými dievčatkami deň za dňom. Upozorňovali ma, na mo?né riziká a časté chodenie do rizikovej poradne ma dos? vyčerpávalo. Musela som chodi? zbalená a pripravená na hospitalizáciu ak by sa lekárom niečo nezdalo. Čas plynul a my sme sa chystali na príchod na?ich princezničiek.
Narodili sa predčasne v 34. tý?dni s váhou 1910g a 2200g. Tá men?ia mala dos? vá?ne za?ívacie ?a?kosti a bola v inkubátore. Dos? som sa v tedy naplakala, bola to neistota, hrozila operácia bola som sama ako dvojičková mama na izbe aj keď som deti pri sebe nemala. Stále som chodila za mojimi dievačatkami a star?iu som mohla aj popestova? ona bola na vyhrievacom lô?ku na oddelení predčasných novorodencov a men?ia na tom istom oddelení ale v inkubátore. Narodili sa v októbri tak izby boli studené. Keď som u? často doktorku prosila, aby mi dali tú väč?iu dcérku na izbu tak mi ju dávali cez deň a zapínali ohrievač aby sa izba vyhriala. V tedy som začala konečne ?i?, a v?etko čo ma trápilo tak som hovorila mojej bambužke. Ona ma počúvala a to mi stačilo. Tá men?ia bambužka bojovala s ?a?kos?ami aj napriek tomu, ?e e?te schudla na 1600g a mala zvý?ený konjugovaný bylirubín sme museli čaka? na jej príchod domov a? skoro dva mesiace. Bol to, alebo je to vzácny čas pre mňa na uvedomenie si toho, čo mi bolo zverené.Mňa prepustili s tou väč?ou domov, a ka?dý deň som vozila do vedžaj?ieho mesta mliečko pre na?e dievčatko. Keď pri?la domov bolo 1. decembra 2008 a pri vianočnom stole sme spievali tichú noc "?es?" hlasne. Bol to pre mňa nezabudnutežný zá?itok. Celá rodina konečne doma. Deti sú dar Bo?í a my sme ich dostali od Pána aby sme sa o ne starali ako najlep?ie vieme. Vežmi sa chcem poďakova? man?elovi ako super zvládal star?ie deti, keď som bola v nemocnici a nebolo to žahké, a dos? dlho trvalo kým som pri?la z nemocnice domov. Mojim rodičom za stálu pomoc man?elovej mame a v?etkým, ktorí nám pomáhajú. ĎAKUJEM
Môjmu anjelikovi chcem poďakova? za to, ?e ochraňuje svojich súrodencov a viem aj to, ?e je stále s nami. Ďakujem ti láska moja.
|
|
|
|
|
Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom,
ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej.
Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už
v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.