Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom, ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej. Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.
Avšak životný úsek rodičov počas snaženia sa o ďalšie dieťatko alebo počas očakávania jeho príchodu na svet, je častokrát veľmi ťážké obdobie plné neistoty a obáv.

Preto by som chcela venovať toto fórum všetkým rodičom, ktorí majú svojich anjeličkov v nebíčku a chcú mať ďalšie miminko. Je venované rodičom - mamičkám, ktoré túžobne očakávajú svoje bábätko a chceli by prispieť do diskusie ako to prežívajú, aké sú ich každodenné radosti, či starosti.

Taktiež chcem fórum venovať všetkým, ktorí nám môžu napísať ako im život plynie ďalej, ako sa vyrovnali a popasovali so svojím životným úderom po strate dieťatka.

Toto diskusné fórum by som jednoducho chcela nazvať a život ide ďalej ....
 


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 ako znova ?i??
 zuzana   13.09.2013   12:44:41 
 RE: ako znova ?i??
 Kalja   06.10.2013   20:32:58 
 RE: ako znova ?i??
 dana   22.09.2013   20:53:08 
 RE: ako znova ?i??
 zuzana   05.10.2013   10:02:24 
 RE: ako znova ?i??
 dana   13.10.2013   21:53:16 

  Titel : RE: ako znova ?i??
Autor: Kalja  ()     Datum:  06.10.2013 20:32:58

Mila Zuzka, presla som tym pred 6 rokmi, v 32 tyzdni sa nam narodil mrtvy chlapcek, ukazkoveho tehotenstvo, vsetko, ako doktor vravel, zeby som mohla ist do knizky. Vsetko podla tabuliek. Jednej noci som sa nemohla nadychnut, a uz to islo. Nebudem popisovat podrobnosti, aby som tu niekoho nevyplasila, ale bolo so mnou velmi zle. Ak chces sukromne, mail kalanovajana@gmail.com. Prisla som domov a bola som na materskej, hrozne, ze sa to tak vola. Ty nikoho nepocuvaj, pocuvaj seba a svoje telo, a rob vsetko, co si myslis, ze ti pomoze. Najhorsie bolo na tom ako ty pises, tie sucitne pohlady a otazky a ja neviem co este. A ked som si vybavovala akoze tu matersku, pani na socialke bola taka neprijemna, zeby som s nou vyrazila okno. Caste, ale naozaj velmi caste navstevy cintorina, dokonca som vecer, ked bolo zatvorene preskakovala plot, co ti poviem. Nevedela som sa s tym vyrovnat. Ked som uz bola na tom najhorsie, aj zdravotne, hlavne vysoky tlak, mala som sen s malym, moj prvy a zatial posledny. Maly hrozne plakal a ja som bola velmi unavena, taky bol tazky, doteraz citim tu tazobu na rukach. Muz mi chcel pomoct, ale nedokazal ho ani zdvihnut. Moja mama ho na chvilu zdvihla, ale musela ho polozit, lebo nevladala, tak som ho zase musela zobrat na ruky, pretoze len ja som ho vladal drzat, a som ho utisila, ale ako hovorim aj po tych rokoch doteraz citim tu tazobu. Rano, ked som sa zobudila som pochopila, ze mi s tym smutkom nikto nepomoze. Manzel sa snazil, mama mi strasne pomahala, ale pochopila som, ze len ja sama si dokazem pomoct. Hned ráno som sla na cintorin, a normalne som si povedala, ze ho konecne uz pustam od seba, ze nech ide za dalsimi anjelikmi, a ci mi veris, vtedy, v ten den sa mi upravil tlak. Musis len ty ist dalej, chodievaj na prechadzky, prehodnot priority. To kedy mas otehotniet, neries, pride to, ked bude cas. Ja som tak tlacila na pilu, ze nam to trvalo neuveritelnych 5 rokov, a to obaja zdravi, za nami rozne vysetrenia. Posledny mesiac, kedy som si uz povedala, ze nebudeme ani prvy ani posledny bez dietata som otehotnela, normalne len tak, z nicoho nic. Stale som si myslela, ze sa budem velmi bat, ale teraz mam vybornu doktorku, ktora mi robila kazdy druhy tyzden ultrazvuk, vsetko kontrolovala, a ja som po prestudovani literatury, kontrolovala samu seba, bolo to obdobie bez stresu, samozrejme doma na marodke, ani raz v nemocnici. A teraz, tym, ze ja som bola taka kludna, mame krasneho, zlateho, kludneho chlapceka, ktory je taky bufetak, ze az. Tak sa drz, a ak chces napis.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: