Titel : RE: ako znova ?i??
|
Autor: Kalja
()
Datum: 06.10.2013 20:32:58
Mila Zuzka, presla som tym pred 6 rokmi, v 32 tyzdni sa nam narodil mrtvy chlapcek, ukazkoveho tehotenstvo, vsetko, ako doktor vravel, zeby som mohla ist do knizky. Vsetko podla tabuliek. Jednej noci som sa nemohla nadychnut, a uz to islo. Nebudem popisovat podrobnosti, aby som tu niekoho nevyplasila, ale bolo so mnou velmi zle. Ak chces sukromne, mail kalanovajana@gmail.com. Prisla som domov a bola som na materskej, hrozne, ze sa to tak vola. Ty nikoho nepocuvaj, pocuvaj seba a svoje telo, a rob vsetko, co si myslis, ze ti pomoze. Najhorsie bolo na tom ako ty pises, tie sucitne pohlady a otazky a ja neviem co este. A ked som si vybavovala akoze tu matersku, pani na socialke bola taka neprijemna, zeby som s nou vyrazila okno. Caste, ale naozaj velmi caste navstevy cintorina, dokonca som vecer, ked bolo zatvorene preskakovala plot, co ti poviem. Nevedela som sa s tym vyrovnat. Ked som uz bola na tom najhorsie, aj zdravotne, hlavne vysoky tlak, mala som sen s malym, moj prvy a zatial posledny. Maly hrozne plakal a ja som bola velmi unavena, taky bol tazky, doteraz citim tu tazobu na rukach. Muz mi chcel pomoct, ale nedokazal ho ani zdvihnut. Moja mama ho na chvilu zdvihla, ale musela ho polozit, lebo nevladala, tak som ho zase musela zobrat na ruky, pretoze len ja som ho vladal drzat, a som ho utisila, ale ako hovorim aj po tych rokoch doteraz citim tu tazobu. Rano, ked som sa zobudila som pochopila, ze mi s tym smutkom nikto nepomoze. Manzel sa snazil, mama mi strasne pomahala, ale pochopila som, ze len ja sama si dokazem pomoct. Hned ráno som sla na cintorin, a normalne som si povedala, ze ho konecne uz pustam od seba, ze nech ide za dalsimi anjelikmi, a ci mi veris, vtedy, v ten den sa mi upravil tlak. Musis len ty ist dalej, chodievaj na prechadzky, prehodnot priority. To kedy mas otehotniet, neries, pride to, ked bude cas. Ja som tak tlacila na pilu, ze nam to trvalo neuveritelnych 5 rokov, a to obaja zdravi, za nami rozne vysetrenia. Posledny mesiac, kedy som si uz povedala, ze nebudeme ani prvy ani posledny bez dietata som otehotnela, normalne len tak, z nicoho nic. Stale som si myslela, ze sa budem velmi bat, ale teraz mam vybornu doktorku, ktora mi robila kazdy druhy tyzden ultrazvuk, vsetko kontrolovala, a ja som po prestudovani literatury, kontrolovala samu seba, bolo to obdobie bez stresu, samozrejme doma na marodke, ani raz v nemocnici. A teraz, tym, ze ja som bola taka kludna, mame krasneho, zlateho, kludneho chlapceka, ktory je taky bufetak, ze az. Tak sa drz, a ak chces napis.
|
|
|