Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Milí návštevníci, ako už väčšina z Vás vie, ikonka - naše detičky - je venovaná všetkým rodičom, ktorí majú za sebou trpkú skúsenosť straty dieťatka, no nestratili odvahu žiť ďalej. Fotografie detičiek sú svedectvom toho, že i po ťažkých životných skúsenostiach, už v mnohých rodinách zasvietilo slniečko nádeje a šťastia v podobe krásnych detičiek.
Avšak životný úsek rodičov počas snaženia sa o ďalšie dieťatko alebo počas očakávania jeho príchodu na svet, je častokrát veľmi ťážké obdobie plné neistoty a obáv.

Preto by som chcela venovať toto fórum všetkým rodičom, ktorí majú svojich anjeličkov v nebíčku a chcú mať ďalšie miminko. Je venované rodičom - mamičkám, ktoré túžobne očakávajú svoje bábätko a chceli by prispieť do diskusie ako to prežívajú, aké sú ich každodenné radosti, či starosti.

Taktiež chcem fórum venovať všetkým, ktorí nám môžu napísať ako im život plynie ďalej, ako sa vyrovnali a popasovali so svojím životným úderom po strate dieťatka.

Toto diskusné fórum by som jednoducho chcela nazvať a život ide ďalej ....
 


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 janicko
 mirka   30.04.2017   10:32:29 
 RE: janicko
 Katka   26.05.2017   00:02:00 

  Titel : janicko
Autor: mirka  ()     Datum:  30.04.2017 10:32:29

Dobry den.chcela by som sa zdoverit so svojou bolestou.pred rokom po dlhsom case sme uz s mu?om necakali a navstivili iscare v ba.tuzba po spolocnom dietati bola velika.zaziadali sme si o IVF a cakali.este pred tym sme vyskusali hormonalnu liecbu.ktora vysla na prvy krat!tak som sa potesila a muz tiez.avsak po injekcii som brala duphaston cez ktory som v obdobi ocakavanej menzes raz zakrvacala a neskor spinila takto to bolo asi 3 cyklusy.neskor mi dr zistil ze mam placentu preavia marginalis a musim lezat.v tom case zasahovala k branke a uz vtedy sa rozpravalo o cisarakom reze.cele tehotnestvo bolo o lezani a lezani.uz mi sibalo.avsak prisiel 29 tt vecer.postavila som sa a zaliala ma krv.moj muz ha v rychlosti viezol do nemocnice za co mu velmi dakujem.tam sa ukazalo.ze aj ked placenta sa dvihalaa a nezasahovala do pôrodných ciest vo vrchnej casti sa zacala odlupovat od steny maternice.nasledovala akutna sekcia.ked ma prebudili ani som netusila ci moj chlapcek zije.neskor prisiel moj muz na izbu a hovori krasny chlapec.plakal velmi.skoncili sme na antolskej maly na vysokospecializovanej jiske.ked som ho videla na druhy den plakala som vycitala si ze som mohla nieco urobit.vsetci mi hovorili aky je krasny.naozaj bol dychal sam uz na druhy den na treti mu dali aj hadicku prec.sikovny moj maly hovorim si.no dr z oddelenia neustale mi hovoria mliecko si odsavajte vase pekne stoleroval.tak ja som si zdimala prsia lisaje mam dodnes len aby moje die?atko malo.pridem na dalsi den a oznamia mi ze malemu stupla zltacka dva krat vracal a nizka akcia srdiecka.hned mi bolo do placu.na druhy den normalna doktorka (druha smena)a vam nepovedali ze maly dostal umelu vyzivu lebo nemame mliecko a dva krat ju vyvracal?tak som opat i?la zdimat prsia.s placom.posledny den v nemocnici pondelok rano som si bola odsavat a pozeram ze moj syn v intervaloch sa skruca od placu a bolesti.pytam sa neboli ho brusko?oni ze nie.pridem domov po tyzdni v nemocnici.za tri hod pride moj muz z pohžadom vydeseneho dietata a oznami mi ze nasho syna prevazaju z antolskej na kramare nakolko antolska ma "spickove"inkubatory pre nedonosenych nema ziadneho detskeho chirurga.samozrejme na kramaroch nam oznamili ze ma perforaciu crievok.t.j.ze mu praskli crievka od prepapania.nakolko nedonosene deti nemaju dovyvynutu traviacu sustavu.vysiel dr z jisky a oznamil nam ze ma infekciu a hovineka vsade v brusku.ale nemoze ho operovat pretoze prisiel v tak zlom stave ze to uz musel mat 3 dni.padla som na kolena pri vete.vas syn ma 10%sancu.moj chlapcek maly.noc prezil na kramaroch na jiske na liekoch.utorok ho 3 hod operovali.neprezil.moj syn zomrel.zil tu 8 dni.bol krasny moc ho milujem.neviem sa s tym zmierit.preco sa to stalo mne?co som zle komu urobila ze mi zobralo dieta?moj muz sa snazi ma podporovat.neviem kolko vydrzi.pytam sa ho kazdu chvilkundookola to iste.preco.kedy to preboli.najhorsie je ze by som chcela cim skor otehotniet ale po mojej akutnej sekcii.strate krvi kde zevraj zachranovali mna a moju maternicu.nemozem min 2 roky.a co potom?bude sa to opakovat?co ak ano?budem ma? opä? placentu zle?alebo co oapt mi ho zobere boh k sebe?tak velmi sa bojim mat druhe dieta.co som podcenila?prosím poradte.pomozte lebo mne sa zit nechce.zeny na antolskej sa same vzdavaju babatiek.fetacky idu rodit tretie a davaju ho automaticky na adopciu.preco mi ho zobral?bola by som dobra mama.neviem to pochopit.a mozno budem potrebovat nieciu pomoc...ale neviem ako zit bez neho.neviem ako si robit druhé . Preto?e ten strach je tak velky.dakujem vam za tuto stranku

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: